Zrušením poddanstva v roku 1848 prestalo jestvovať i feudálne Budatínske a aj ostatné spracovávané panstvá.[1] Ladislav Čáki, ktorý sa aktívne zapojil do revolúcie v rokoch 1848/49, po nej emigroval. Odsúdili ho na smrť aj v neprítomnosti, no v roku 1852 sa dobrovoľne vrátil z emigrácie. Za účasť v revolúcii ho opäť odsúdili na smrť, dostal však od panovníka […]
Budatínske panstvo
Synovia Antona Čákiho, Bruno a Štefan, žili a pôsobili prevažne na čákiovských majetkoch na východnom Slovensku. Budatín dostal Štefanov najstarší syn Ladislav, narodený v roku 1820. Stal sa hlavným županom Spišskej stolice a v rokoch 1848-1849 aj vládnym komisárom v stoliciach Spiš a Šariš. Ladislav Čáki sa aktívne zapojil do revolúcie a z vlastných prostriedkov dal vybudovať v Levoči zbrojársku […]
V roku 1508 Ján Podmanický získal panstvo Strečno. V roku 1510 si Podmanický nárokoval aj časť Budatínskeho panstva.[1] V pohnutých časoch po prehranej Moháčskej bitke nastal v celej Uhorskej krajine zmätok. Istý čas predtým si Mojžiša Suňoga z Budatína vzala za manžela prostredná dcéra Michala Podmanického Sára. Kvôli spomínanej Moháčskej bitke však oslavy netrvali dlho, […]
Budatínsky zámok vznikol na terase pri sútoku Váhu a Kysuce. Jeho poslaním bola predovšetkým ochrana severozápadnej hranice krajiny.[1] Zámok bol zároveň aj dôležitým miestom pre výber mýtneho a cla z obchodných ciest, ktoré sa pod jeho múrmi križovali. Boli to považská cesta a cesta zo Slovenska do Sliezska. Dátum vzniku Budatínskeho zámku presne nevieme. […]