Kostkovci, úhlavní nepriatelia Podmanickovcov sa dostali k bašte svojej moci Lietavskému panstvu pravdepodobne už pred rokom 1526. Peter Kostka ako veliteľ severných plukov a Mikuláš ako kapitán kráľovskej pechoty slúžili v službách Jána Zápoľského.[1] Ten im právoplatne na Lietavský hrad spoločne aj s hradom Strečno vystavil donáciu v roku 1529. Zaistil im pritom dedičné právo […]
Stredovek
8 posts
I keď turecké výboje po roku 1526 výraznejšie severnú časť Trenčianskej stolice nezasiahli, významne sa tu prejavila celková politická nestabilita krajiny. Situácia po moháčskej bitke v krajine bola vrcholne kritická. Takáto anarchia dávala ziskuchtivým odvážlivcom príležitosť presadiť svoje mocenské a hospodárske záujmy. K takýmto patrili bezpochyby aj dvaja synovia Michala Podmanického, Ján a Rafael. Pohotovo […]
Začiatok 16. storočia sa pre rod Podmanických niesol v znamení raketového tempa v stúpaní kráľovskými hodnosťami. V období začiatku 16. storočia už Podmanickí majú barónsky titul.[1] Ján sa už v roku 1502 stáva kráľovským komorníkom /“cubicularius“/[2] a potom v roku 1505 dokonca majstrom kráľovských komorníkov. V rokoch 1510-1514 bratislavským županom. Michal ako výborný vojak a stratég sa […]
Keďže rod Podmanických zohral v histórii severnej časti Trenčianskej stolice dôležitú úlohu, treba si bližšie a presnejšie ozrejmiť jeho cestu k pozíciám, ktoré dosiahol v 16. storočí. Za zložitých pomerov v dobe Matúša Čáka Trenčianskeho, hlavne krátko po jeho smrti, sa Karol Róbert snažil odmeniť hlavne jemu verných spojencov. V tejto dobe sa do Trenčianskej stolice […]
Začiatok 16. storočia v stolici bol tak ako aj v iných častiach krajiny poznačený chabou vládou Vladislava II. a neskôr Ladislava II. z rodu Jagelovcov. V tomto období všetky hradné panstvá v severnej časti stolice boli v rukách šľachty. Pod vplyvom dravých Podmanických, ale i manželských zväzkov šľachtických rodín, kráľovskými donáciami viaceré dediny, resp. majetkové diely v nich, ale […]
Storočie, v ktorom hlavne Uhorsko, tak ako aj zvyšná časť Európy vpadá pod tieň osmanského sveta. V histórii Kysúc príznačné hlavne pôsobením nového valašského elementu na kolonizáciu horských oblastí, teda dovtedy málo obývaných lokalít Horných Kysúc. Dá sa takmer s istotou povedať, že v tomto storočí bol dovŕšený proces osídlenia celých Kysúc i keď písomné […]
Zložitá politická situácia a neustály boj o uhorský trón v 15. storočí poznačili aj život v Kysuckom regióne. Situáciu ešte zhoršili spanilé jazdy husitov a nasledujúca bratrícka lúpežná činnosť. Pre Kysuce ako aj ostatné časti Uhorska je pre toto obdobie príznačné postupné prerozdelenie kráľovského majetku pod správu zemanov /zemianska kolonizácia/. Ešte roku 1397 daroval kráľ Žigmund […]
Územie Kysúc bolo v 14. storočí pod správou troch panstiev. Východné Kysuce patrili pod Starý hrad /Varín/. Väčšinu jeho majetkov, vrátane oblastí na Kysuciach, prebralo v 2. polovici 14 storočia rýchlo sa rozmáhajúce Strečnianske panstvo. Skoro celá zvyšná časť Kysúc patrila pod panstvo Budatín. Osídľovanie tohto územia prebiehalo ešte z malej časti na […]