Pri príležitosti 240. výročia povýšenia Čadce na mestečko vyšla koncom minulého roka v Kysuckom múzeu v Čadci nová publikácia, ktorej autorom je PhDr. Marián Liščák, PhD. Monografia patrí do Zlatého fondu Kysuckého múzea a jej vydanie bolo podporené Fondom na podporu umenia. Vďaka tomu je jej výsledná cena pre čitateľa […]
Autor: PhDr. Marián Liščák O tom, že sila vodných tokov sa dá využiť k ľudskému úžitku vedeli naši predkovia už od dávnych časov. Je jedným z najnevyspytateľnejších živlov. Podobne ako oheň, dobrý sluha, ale zlý pán. Z hľadiska využitia bolo pre bežný život miestneho obyvateľstva jedným z najdôležitejších oblastí jej využitia práve mlynárske remeslo. To […]
Autorka prekladu: Mgr. Erika Kučáková Con. de Thurocz metales dominii Budethin, iussu regis Alberti, conscribit. A. 1438. Stephanus divina providentia Praepositus Monasterii Beatae Mariae Virginis de Thurócz, locique ejusdem Conventus Salutem in Christo vero salutis largitore. Ne gestarum rerum humanae imperfectionis tollat oblivio memoriam, solertia adinvenit peritorum, ut ea, quae […]
Autor: PhDr. Marián Liščák O Čadci bolo k dnešnému dňu npísaných množstvo rôznych publikácií, ktoré ju vykresľujú rôznym spôsobom v rôznych etapách jej histórie. Ja sa dnes pokúsim širšie načrtnúť charakter života obyvateľstva v tomto krásnom Kysuckom mestečku v období, v ktorom ho poznamenalo množstvo neľahkých zmien typu hladomorov, exodu obyvateľstva, epidémií viacerých infekčných ochorení a podobne. […]
Autor: PhDr. Marián Liščák Ťažba dreva bola v oblasti Bystrickej doliny v minulosti jednou z najstrategickejších odvetví tunajšieho hospodárskeho života. A bolo tomu tak už od čias príchodu valašského elementu. Valasi totiž získavali od panstva územia poväčšine v odľahlejších častiach Bystrickej doliny. Boli to pritom zväčša zalesnené územia, ktoré bolo treba zbaviť lesného porastu. Ak použijem […]
Autor: PhDr. Marián Liščák Málokto v dnešnej dobe by predpokladal, že na území Bystrickej doliny patrí toto remeslo medzi vôbec najstaršie archívne podložiteľné profesie. V rôznych časoch však táto profesia prechádzala výraznejšími zmenami a hlavne sa jej venovali rôzne skupiny ľudí. V dávnych dobách, keď neexistoval elektrický prúd, tvorili priestory krčiem miesta pre spoločenský život […]
Autor: PhDr. Marián Liščák Dnes si podrobnejšie priblížime jednu z najzáhadnejších stavieb v histórii obce Nová Bystrica, ktorou bezpochyby bola veža na vrchu Javorina (na hranici, nie jej menovkyňa v obci) vo Vychylovke na slovensko-poľských hraniciach. Význam tohto vrchu i samotnej veže upadol azda najvýraznejšie zo všetkých častí obecných dejín do zabudnutia. Pre ozrejmenie […]
Autor: PhDr. Marián Liščák Vďaka viacerým archívnym dokumentom je v súčasnosti vcelku ľahké nahliadnuť do spoločenských pomerov v Krásne v období konca tridsiatych a začiatku štyridsiatych rokov 19. storočia. Krásno bolo v tomto čase obcou s približne 2400 obyvateľmi[1] a patrilo pod správu Strečnianskeho panstva v majetku rodiny Esterháziovcov. Sídlom obvodu, pod ktorý v rámci panstva spadalo, bolo […]
Autor: PhDr. Marián Liščák Čas je sila, ktorú nikto z nás neoklame. Na jednom mieste v priebehu dlhého času môže dôjsť k radikálnym zmenám, ktoré ľudia úmerne časovému odstupu čoraz menej chápu. Nová Bystrica bola v 18. a 19. storočí rýchlo sa rozvíjajúcou dedinou, kde populačná krivka rapídne stúpala. Rast populácie si vyžadoval aj úmernú […]
Autor: PhDr. Marián Liščák Dnes pri ceste Novou Bystricou narazíme v blízkosti kostola na zaujímavý úkaz. Vedľa kostola stojí schátraná budova kaplnky, ktorej prítomnosť v tak tesnej blízkosti tohto objektu nedáva zmysel. Na čo by niekto staval kaplnku vedľa kostola? Odpoveď je jednoduchá. Nestaval! Kaplnka tu totiž stála ešte skôr ako samotný […]
Po smrti Jána Podmanického v roku 1545 sa ocitli všetky rodinné majetky v rukách Rafaela. Zo všetkých strán, cítiac oslabenie jeho rodinných pozícií, začali sa naň vznášať žaloby za prečiny z minulosti a s nimi súvisiacim ulúpeným majetkom. 30. augusta 1547 sa Rafaelovi opäť podarilo dostať do priazne kráľa, keďže ten ho opäť prijal do […]
Smrťou Jána Podmanického si stolica tak ako aj celá krajina v podstate vydýchla. Kameň zo srdca istotne spadol aj pánovi Lietavského hradu Mikulášovi Kostkovi. Ten mal v roku 1552 vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali liečenie v Krakove. Pred touto cestou spísal závet, v ktorom odkázal hradné panstvá Strečno a Lietavu svojim dvom dcéram Anne, […]
Kostkovci, úhlavní nepriatelia Podmanickovcov sa dostali k bašte svojej moci Lietavskému panstvu pravdepodobne už pred rokom 1526. Peter Kostka ako veliteľ severných plukov a Mikuláš ako kapitán kráľovskej pechoty slúžili v službách Jána Zápoľského.[1] Ten im právoplatne na Lietavský hrad spoločne aj s hradom Strečno vystavil donáciu v roku 1529. Zaistil im pritom dedičné právo […]
I keď turecké výboje po roku 1526 výraznejšie severnú časť Trenčianskej stolice nezasiahli, významne sa tu prejavila celková politická nestabilita krajiny. Situácia po moháčskej bitke v krajine bola vrcholne kritická. Takáto anarchia dávala ziskuchtivým odvážlivcom príležitosť presadiť svoje mocenské a hospodárske záujmy. K takýmto patrili bezpochyby aj dvaja synovia Michala Podmanického, Ján a Rafael. Pohotovo […]
Začiatok 16. storočia sa pre rod Podmanických niesol v znamení raketového tempa v stúpaní kráľovskými hodnosťami. V období začiatku 16. storočia už Podmanickí majú barónsky titul.[1] Ján sa už v roku 1502 stáva kráľovským komorníkom /“cubicularius“/[2] a potom v roku 1505 dokonca majstrom kráľovských komorníkov. V rokoch 1510-1514 bratislavským županom. Michal ako výborný vojak a stratég sa […]