Otázky týkajúce sa štátnej a cirkevnej príslušnosti Trenčianskeho komitátu po páde Veľkej Moravy do druhej polovice 11. storočia /provincia Wag, Trencen/, odkedy sa stal trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a jeho cirkevnej organizácie – nitrianskeho biskupstva reštituovaného iba na území Trenčianskeho komitátu, nemožno bez faktografického materiálu presvedčivo zodpovedať, i keď je pravdepodobné, že až do […]
Daily Archives: 7.3.2011
5 posts
Na území Trenčianskej stolice žilo slovanské obyvateľstvo už pred obsadením Maďarmi a pripojením k formujúcemu sa uhorskému štátu. K tejto udalosti došlo v rozmedzí 11.-12. storočia. Toto teritórium pritom pred príchodom Maďarov nebolo osídlené len na južnej časti, ako to donedávna presadzovali niektorí autori /napr. Václav Chaloupecký/, ale jednoznačne i v severných oblastiach.[1] Sídliská vybudované slovanmi […]
III. vojenské mapovanie vzniklo ako dôsledok prehratej vojny proti Prusku. Pokúsilo sa pre armádu vytvoriť presnejšie a kvalitnejšie mapy. Prebiehalo v rokoch 1872 – 1883. Pre oblasť Kysúc bolo dokončené v roku 1882. Mapy tohto mapovania vzťahujúce sa na Československú republiku boli po vzniku ČSR odovzdané z Viedne do Prahy. […]
Prvá písomná zmienka je z roku 1428. Obec /Sneznycz/ vznikla na žilinskom práve. [1] Pôvodne chotár obce patril starohradskému panstvu. Doklady o tom sa žiaľ nedochovali. Nejskôr patrila k panstvu strečnianskemu /od roku 1439/ [2]. Potom / 1511/ znova prešla pod správu panstva starohradského. Konkrétne sa spomína pri deľbe majetku medzi Pongrácovcami z roku […]
Prvá písomná zmienka o obci je z rokou 1367. Je uvedená na listine, ktorá je v správe Maďarského krajinského archívu v Budapešti pod číslom DL 91734. Listina pojednáva o metácii obce na príkaz panovníka Ľudovíta I.. Vykonávateľom tohto aktu bola nitrianska kapitula, ktorá do držby obce voviedla magistra Mikuláša. Chotárne hranice boli vyznačené v súlade […]