Synovia Antona Čákiho, Bruno a Štefan, žili a pôsobili prevažne na čákiovských majetkoch na východnom Slovensku. Budatín dostal Štefanov najstarší syn Ladislav, narodený v roku 1820. Stal sa hlavným županom Spišskej stolice a v rokoch 1848-1849 aj vládnym komisárom v stoliciach Spiš a Šariš. Ladislav Čáki sa aktívne zapojil do revolúcie a z vlastných prostriedkov dal vybudovať v Levoči zbrojársku […]
Daily Archives: 28.2.2011
19 posts
V roku 1508 Ján Podmanický získal panstvo Strečno. V roku 1510 si Podmanický nárokoval aj časť Budatínskeho panstva.[1] V pohnutých časoch po prehranej Moháčskej bitke nastal v celej Uhorskej krajine zmätok. Istý čas predtým si Mojžiša Suňoga z Budatína vzala za manžela prostredná dcéra Michala Podmanického Sára. Kvôli spomínanej Moháčskej bitke však oslavy netrvali dlho, […]
V druhej polovici 15. storočia sa v staršej dedine Belá v Strečnianskom panstve po prvýkrát v Trenčianskej stolici objavili valasi, ktorým Matej I. po roku 1475 udelil výsady. Dozvedáme sa to z listiny Vladislava II. z roku 1496, ktorý potvrdil Matejovu listinu a slobody udelené „Volachis“ v Belej a na iných miestach a v lesoch patriacich k hradu Strečno. Podľa toho boli […]
Strečniansky hrad stojí na začiatku Strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale.[1] V mladšej dobe železnej až staršej dobe rímskej tu bolo sídlisko púchovskej kultúry a v 9. storočí nielen slovanské sídlisko, ale pravdepodobne aj najstaršie osídlenie.[2] Názov Strečna, podľa A. Lombardiniho, možno odvodiť od slova striezť […]
Budatínsky zámok vznikol na terase pri sútoku Váhu a Kysuce. Jeho poslaním bola predovšetkým ochrana severozápadnej hranice krajiny.[1] Zámok bol zároveň aj dôležitým miestom pre výber mýtneho a cla z obchodných ciest, ktoré sa pod jeho múrmi križovali. Boli to považská cesta a cesta zo Slovenska do Sliezska. Dátum vzniku Budatínskeho zámku presne nevieme. […]
V súčasnosti tento hrad poznáme skôr podľa jeho neskoršieho názvu Starý hrad. V písomných pamiatkach sa tento názov objavil až v roku 1384.[1] Súviselo to akiste s výrazným vzostupom okolo roku 1300 oproti vybudovanému hradu Strečno. Už samotný názov Starý hrad poukazuje na to, že na Považí patrí medzi najstaršie. V jeho blízkosti sa nachádzajúce […]
Územie kysuckých oblastí, ako i celej Trenčianskej stolice bolo osídlené slovanským obyvateľstvom už pred obsadením Maďarmi pripojením k formujúcemu sa Uhorskému štátu, k čomu došlo v 11. – 12. storočí.[1] Nebola pritom osídlená len južná časť stolice, ako to ešte do 20. rokov 20. storočia „vedecky“ zdôvodňovali viacerí autori. V. Budinský – Krička v roku […]
Prvé známky osídlenia oblasti Novej Bystrice siahajú podľa doterajších poznatkov do obdobia Valašskej kolonizácie na prelomoch 16. a 17. storočia. Toto osídlenie bolo spojené s tvorbou valašských sídel v území katastra obce. Táto kolonizácia však pravdepodobne nebola smerodajnou pre osídlenie obce Nová Bystrica. Najdôležitejším faktom pri osídľovaní obce bola kopaničiarska kolonizácia, pri ktorej […]
Mlyny Väčší typ technických stavieb. Na Kysuciach sa stavali v prevažnej väčšine klasické potočné brežné mlyny. Podľa spôsobu prítoku vody na vodné koleso rozoznávame mlyny na spodnú, strednú a vrchnú vodu Krútivý moment vodného kolesa sa prenášal na mlynský mechanizmus pomocou valu a drevených súkolí s palečnými ozubenými kolesami. Napriek povesti chudobného kraja sa […]
Maštale Bývali pristavené k chalupe po pozdĺžnej alebo priečnej osi. Väčšinou sa maštaľ stavala ako samostatný objekt, často konštrukčne spojený s inými hospodárskymi stavbami.. Boli to zrubové stavby, postavené z nekresaných brvien. Nemávali podmurovku, iba v rohoch bývali podložené väčšími kameňmi. Medzery medzi trámami špárovali machom a hlinou. Objekt býval zakrytý sedlovou strechou so […]
Koliby Tieto stavby sú charakteristickou črtou Kysuckého regiónu v podstate od čias valašskej kolonizácie. Stavali sa v blízkostí poľností, lúk a pasienkov v odľahlých častiach chotára. Konštrukčne, materiálovo a ani technologicky sa v mnohom neodlišovali od bežne stavaných stavieb zrubového typu. Sezónnemu ustajneniu dobytka a osobitostiam sezónneho hospodárenia bývala prispôsobená iba pôdorisná dispozícia týchto stavieb. Vyskytovalo sa […]
Konštrukcia zrubového objektu Tieto pre oblasť Kysúc najtypickejšie stavby boli základným prvkom ľudovej architektúry v tomto regióne. Stavby sa na rovnom teréne zakladali bez hĺbených základov. Základový trámový veniec kládli po celom obvode stavby na zem. Na rohoch ho podložili vyššími kameňmi tak, aby základnina bola vo vodováhe. Priestor medzi brvnami […]
V minulosti najjednoduchším a pomerne rozšíreným bolo pôdorysné členenie obytného domu na vstupný pitvor a izbu. V dvojdielnych domoch nebola skladovacia komora. Jej vznik na Kysuciach sa vyvinul zo spoločenských a hospodárskych pomerov počnúc 2. polovicou 18. storočia. Najbežnejším spôsobom vzniku komory v dvojdielnom dome bolo priečne predelenie pitvora v […]
Obytný dom a hospodárske stavby vytvárajú v rámci hospodárskej usadlosti /“dvor“/ tak pravidelnú, ako aj nepravidelnú zástavbu. Najjednoduchšou formou pravidelného usporiadania objektov je jednotraktový dvor, v ktorom hospodárske stavby nadväzujú na obytný dom priamo, v pozdĺžnej osi a celý trakt kryje spoločná strecha. Vyskytuje sa aj typ dvojtraktového dvora, pri […]
Kopaničiarske osídlenie našlo v prvej svojej fáze vhodnú pôdu na dne dolín. Na obživu bola potrebná pôda väčších rozmerov. Nasledujúce kolonizačné vlny boli donútené ďalej postúpiť do vrchov a založiť tam pevné sídla, prípadne odchádzali do vrchov z pôvodného jadra. Ako príklad možno uviesť v Starej Bystrici osádku, dvor Starú […]