Krásno nad Kysucou na konci feudalizmu

Autor: PhDr. Marián Liščák

Krásno nad Kysucou v druhom vojenskom mapovaníkVďaka viacerým archívnym dokumentom je v súčasnosti vcelku ľahké nahliadnuť do spoločenských pomerov v Krásne v období konca tridsiatych a začiatku štyridsiatych rokov 19. storočia. Krásno bolo v tomto čase obcou s približne 2400 obyvateľmi[1] a patrilo pod správu Strečnianskeho panstva v majetku rodiny Esterháziovcov. Sídlom obvodu, pod ktorý v rámci panstva spadalo, bolo v tom čase mestečko Čadca. Do Čadce preto chodilo pravidelne každý rok vedenie dediny skladať po voľbách prísahu. Hlavou obce bol richtár, ktorý zodpovedal aj za jej finančné hospodárenie. Okrem toho riešil každodenné problémy miestneho obyvateľstva k čomu mu dopomáhali aj menšie súdne právomoci.  Poberal plat vo výške 25 zlatých ročne.[2] V roku 1843 v Krásne došlo ku kurióznemu roku, v ktorom sa vystriedali traja richtári. Pri prvých voľbách na začiatku roka bol za richtára zvolený Adam Jakubec, lenže v priebehu roka bol nútený z bližšie nešpecifikovaných dôvodov zložiť svoj úrad a prebehli nové voľby.[3] V nových voľbách bol zvolený richtárom Ján Čimbora.[4] Ten však onedlho zomrel[5] a obec si musela zvoliť v poradí už tretieho richtára.[6] Celé voľby boli pre obec vcelku nákladnou záležitosťou, keďže bolo potrebné zaplatiť panskému úradníkovi, ktorý voľby organizoval každý raz 3-5 zlatých. Po voľbách musel znova celý nový úrad ísť skladať prísahu do Čadce.

Richtárovi pri obecných záležitostiach vypomáhali traja prísažní a dvaja hájni.  Každý prísažný poberal plat 10 zlatých ročne a hájny  16 zlatých ročne. Hájni plnili aj funkciu obecných sluhov (tzv. „harmeckých“) a preto ich mzda bola vyššia ako v iných dedinách. Všetky písomné záležitosti obce mal na starosti obecný notár. V rokoch 1839-43 túto funkciu zastával Ján Špaček. Odmenou mu bol plat 25 zlatých ročne. Obec nemala osobu podrichtára, ako to bolo bežné napríklad v obciach bystrickej doliny. Administratívne samostatné celky tvorili oblasti Vánovcov a Drozdovcov, ktoré boli chápané ako samoty (kopanice).[7] Celkový príjem obce z výberov do stoličnej a kráľovskej /panskej/ pokladnice predstavoval sumu približne 3500 zlatých ročne. Všetky daňové príjmy a výdavky sa evidovali do tzv. kontributionárskej knihy. Peniaze sa vyberali od role, pecov, statku a menších príležitostných výberov. Okrem toho sa pravidelne odvádzali za obec naturálie (tzv. magazín) pre potreby cisárskej armády.

 

Richtári Krásna nad Kysucou v rokoch 1839-43

Rok

Richtár

1839

Andrej Gašperák

1840

Andrej Gašperák

1841

Ján Čimbora

1842

Adam Jakubec

1843

Adam Jakubec, Ján Čimbora, Ockait

 

Pre armádu sa v obci pravidelne konali aj verbovačky. Prebiehalo to tak, že mládencov z dediny zvolali do miestnej krčmy, kde ich na obecné náklady hostili a stoliční úradníci ich presviedčali o podpise vstupu do armády.[8] Ak súhlasili bol im na ruku vyplatený žold v sume 20-25 zlatých[9] a na znak odvedenia ostrihané vlasy. Veľmi často sa stávalo, že mladí muži si na druhý deň po „vytriezvení“ uvedomili čo vykonali a snažili sa pred potvrdenou službou uniknúť.[10] Neraz ich tak muži z obce hľadali v chotári Krásna i mimo neho v okolitých dedinách.[11]

Najstaršími zadatovateľnými stavbami Krásna, ktoré sa dochovali až do dnešných čias, sú takzvané stoličné mosty. Išlo o mosty Prašivý, Kamenný a Bystrický, ktorých výstavba prebiehala medzi rokmi 1825-36. Kamenné mosty mali zabezpečiť pohodlný prechod cez Kysucu a Bystricu i v prípade rozvodnenia. Brody totiž neboli v prípade zlého počasia prechodné a drevené mosty i lávky rozvodnené rieky pravidelne strhávali. Na tak významnej trase ako bola stoličná cesta smerujúca na mesto Čadcu takáto situácia v tejto dobe už nebola prípustná. Napriek tomu, že most cez Bystricu bol zhotovený s kamenia, musel byť pre jej nevyspytateľnú dravosť každoročne opravovaný. Tieto náklady predstavovali ročne približne päť zlatých.[12]

Školstvo bolo v 19. storočí v Krásne pod patronátom farnosti. Do Krásna za vzdelaním dochádzali ešte v štyridsiatych rokoch i deti zo Zborova nad Bystricou a samozrejme i z častí Drozdov a Vanov. Koncom tridsiatych rokov začala výstavba, respektíve rozsiahla rekonštrukcia školskej budovy.[13] Škola bola dokončená v roku 1840. Každý rok v čase Veľkej noci sa školská budova bielila.[14] O opravy školskej budovy, fary a obecného humna sa starala dedina. Obecné humno slúžilo hlavne na uskladnenie sena, slamy a ovsa z obecnej lúky pre dedinské potreby. Zužitkovalo sa hlavne ako krmivo pre kone rôznych poslov, vojakov a stoličných úradníkov. Okrem pôvodných obecných pozemkov, ktorých lokalizácia zatiaľ nie je jasná, zakúpila obec v roku 1840 pozemok na Hluchoňove od Kormancov za 113 zlatých a od Juraja Zatku za 37 zlatých.[15]

Medzi hlavné pracovné činnosti obyvateľov Krásna patrili práce na stoličných cestách a mostoch. V rokoch 1839-43 išlo napríklad okrem domácich aj o mosty v Oščadnici,[16] Širokom[17] a Dunajove.[18] Okrem toho, podobne ako obyvatelia ostatných dedín, chodili pracovať na stavbu a údržbu ciest a hatí v celom panstve.

Farská budova patrila medzi objekty udržiavané z obecnej pokladne. Každoročným výdavkom bola platba kominárovi od údržby farského komína. V roku 1842 bola farská izba predelená na dve časti pre lepšie využitie vnútorného priestoru.[19] V roku 1839 bol do kostolnej zvonice umiestnený nový zvon.[20] Na tzv. „Vyšnom cintoríne“ bola v roku 1843 osadená nová socha a zhotovený nový kríž: „Dano je za figuru a zakriž kteri sa od Nova na Wisnem Cinteri wistaweni a funduvat  32,35“.

V  roku 1843 sa v dedine rozšírila besnota[21] a obec zaplatila panským hajdúchom za ich vystrieľanie.[22] Na základe archívnych materiálov poznáme i názov jednej krasňanskej krčmy z tohto obdobia, ktorá slúžila pre všetky významnejšie obecné udalosti: „Utrati Roku 1841 w Nižnej Krcsme“.[23] V krčme krčmáril, tak ako to bolo v tejto dobe bežné, miestny občan židovského pôvodu.[24]


[1] NAGY, Ľudovít : NOTITIAE POLITICO-GEOGRAPHICO-STATISTICAE INCLYTI REGNI HUNGARIAE PARTIUMQUE EIDEM ADNEXARUM. 1 vyd. Procusae Typis Annae Landerer : Budae, 1828. 640 s., s. 404.

[2]Dano je Richtarovi na Službu Rocsitu 25,0“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[3]Utrovila Obec pri odbirani počtov Jakubca Richtara 3,0“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[4]Dano je Panu Uradnikovi pri Voleni Jana Csimbori Richtara 5,0“ ďalšie „Dano je do fari za maso jako sa Csimbora volil 1,44“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[5]Dano je Hajnemu paskovi chodice ku p. Uradnikovi oznamovat že Richtar Csimbora Zemrel 0,15

[6]Utrovila Obec pri voleni Richtara tretjeho Ockajta 4,10

[7]Item prijalo se od Vanyov a Drozdov Celi Rok 175,0“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[8]Utrovila Mladess Kdiš sa ze wseckich wrchov na noc do krcsmi schnala pres wečer a Rano 25,36“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[9]Dano jest osmom Regrutom piatim Každemu po 12 f 20x 100,0“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[10]Utrovilo sa pri lapani a wihledavani Polacska Kdiš sa skrival 3,30ďalej „Chodice Susalka s Polacskom Regrutom do Bittse utrovil 1,48“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[11]Utrovilo sa pri wihledavani Kutsera na Zborove 1,28ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[12]Dano je Jozefovi Kacbalyovi od reparatie mostu Bistrickeho 5,0“ ďalej „Dano je Kubalovi od Reparatie Mostu na Bistrici 5,0“ ďalej „Utrovilo sa pri Reparatii Mostu Bistriczkeho 2,49“ atď. ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[13]Dano je za 7 Kop Latovcov ku Škole Každa Kopa po 2,36x  4,12“ ďalej „Dano je za Hrebiki ku Skole 28 Kop 7,14“ ďalej „Dano je za Zelezo a od roboti Kovacsovi ku Škole 2,57“ ďalej „Dano je za Drevo na podvalini a stlpi Ku skole 11,23“ ďalej „Dano je Kralikovi za 5 Kop Sindela 5,0“ ďalej „Dano je Riecsnicsanovi za 18 Kop Šindela  po 30x 11,42“ ďalej „Dano je Jos. Kroncsak za 12 Kop Šindela po 1f 2x 13,12“ ďalej „Dano je za 10 Kladov do Školi 1,0“ ďalej „Dano je za 26 Desek po 24 x 12,24“ ďalej „Dano je za 17 forstov za 21x 5,57“ ďalej „Dano je Majstrovi od tej roboti pri pobijani a onaternej 18,20“ ďalej „Dano je za palene tim Mastrom kteri mali vijednat 11,19“ ďalej „Dano je Murarom od Vimurovani pecu v Škole za Chovu 0,39“ ďalej „Dano je Zatkovi od robeni Komina v Skole 1,18“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[14] „Dano je za Vapno na Welku Noc ku Škole 1,0“

[15]Wimenila sa Zem Obecna na Hluchonyove do Kormancova za 113,0“ ďalej „Wimenila sa Zem Obecna od Gura Zatku za 37,0“

[16]Dano je za kladi na Most Oscsadnicky  1,0“ ďalej „Utrovil Urad a Hajdusi v Oscsadnicach pri moste 0,42“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[17]„Dano je Kormankovi od vivezeni Mostovcov na Siroki most 3,0“ ďalej „Dano je Csacsanovi od Wiberani Mostovca z Podjavorskeho na Siroke 4,12“ ďalej „Utrovilo sa pri wozeni Mostovcov na Široke 1,12

[18]Utrovilo sa pri Moste Dunajovskem 1,46“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[19]Dano je Gyurovi Zatek ze Stancsom cso Izbu ve Fare Delovali 3,6“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[20]„Utrovilo sa pri skladani a winasani zvonu a pri cvikovani weži z Majstri a skovačsmi 6,40“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[21]Dano je za prach na Strilani skubenich psov 0,52“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[22]Utrovili Stirja Hajdusi pri strilani psov 2,42“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[23] ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

[24]Dano je Židovi na Rovas pres Celi Rok ucsineni 3,51“ ŠA BY: Panstvo Bytča-Strečno. Obecné účty Krásna 1839-43

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat