Panstvo Teplička

K časti skonfiškovaného Strečnianského panstva, ktorú získali bratia Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci patrilo územie, ktoré sa už predtým označovalo ako „dominium Teplicka“. Patrili sem Stará a Nová Bystrica, Gbeľany, Klubina, Lutiše, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Strečno so Zlatným, Teplička, Terchová, Tížina, Vadičov.[1] Fridrich Löwenburg zomrel v roku 1715 bez mužského potomka zanechajúc vdovu a dcéru Annu Margitu, ktorá sa vydala za grófa Fridricha Windischgrätza. Ján Jakub Löwnburg sa druhýkrát oženil s Annou Reginou Czoborovou. V roku 1730 sa stal radcom panovníka. Z prvého manželstva s Alžbetou Windischgrätzovou mal dcéru Annu Alojziu. Taktiež zomrel bez mužského potomka, takže ním vymrela po meči rodina Löwenburgová. Jeho dcéra sa vydala za A. de Gaisrücka. Týmto spôsobom sa Fridrich Windischgrätz a A. de Gaisrück i s manželkami stali dedičmi Löwnburgovských majetkov.[2]

V roku 1751 došlo medzi deťmi Fridricha Windischgrätza k deleniu majetku. Panstvo sa rozdelilo na panstvá Tepličku a Gbeľany.[3] Tepličke ostali Stará a Nová Bystrica, Klubina, Oškedra, Radôstka, Riečnica a Strečno. Ostatné vyššie spomenuté dediny sa pričlenili k novovzniknutému panstvu Gbeľany. Zároveň sa oba vzniknuté celky osamostatnili i po hospodárskej a súdnej stránke a užívali samostatné označenie. Predtým sa celý vešeléniovský podiel nazýval: Panstvo Strečno, löwenburgovská časť.[4] Tepličské panstvo si ponechal Windischgrätzov syn Jozef a jeho sestre Anne Márii,[5] ktorá sa vydala za grófa Karola Šereniho, pripadlo Gbelianske panstvo.[6]

Jozef Windischgrätz bol známy svojou nevšednou podnikavosťou, dal v Tepličke vybudovať manufaktúru. Neúspešnými špekuláciami však prišiel o väčšiu časť svojich majetkov, medzi nimi i o Tepličské panstvo, ktoré po niekoľko rokov trvajúcom procese musel okolo roku 1809 ako úhradu za dlžoby postúpiť janovským kupcom.[7] Od nich na kratší čas mali Tepličské panstvo v rukách František Lamoš z Lipovca, František Brentano di Cimaroli a gróf Solignac. Od neho kúpil napokon panstvo viedenský bankár gréckeho pôvodu Juraj Sina za 80.000 florénov v roku 1814. V rukách jeho potomkov zostal tento majetok do roku 1910.[8]

Správu panstva Teplička zo zachovaného materiálu možno sledovať iba od konca 18. storočia. Na jej čele stál provízor, ktorého pracovná náplň spočívala v zodpovednosti za celé hospodárenie a za správne prevádzanie jurisdikcie zemepanských súdov. Okrem toho zastupoval panstvo pri vyšších súdnych inštanciách, pri sporoch s okolitými panstvami ako jeho reprezentant buď v úlohe žalobcu, alebo obvineného. Samotné riadenie žaloby, alebo obhajoby prevádzal však právny zástupca, ktorý mal na starosti i celú agendu zemepánskeho súdu. Zmeny v správe nastali po odkúpení panstva Jurajom Sinom v roku 1814. Nemožno presne určiť kedy k nim prišlo, len ich je vidno zo zachovaných písomností. Podstata novej reformy spočívala v tom, že sa panstvo rozdelilo na dva dištrikty – Starobystrický a Tepličský, ktorým na čele boli provízori, správcovia, podriadení direktorovi v Tepličke. Na začiatku štyridsiatych rokov 19. storočia funkciu direktora prevzal opäť správca a správcovské miesto zaujali špáni.[9]

Obrázok: http://t2.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcSTMnkUXgniVBJfJzorSWygRccsqmy-y4w-f2RBPJUbLvPdnAoR&t=1