Metácia Krásna nad Kysucou 1417

Táto listina je dôležitá nielen pre samotné Krásno nad Kysucou, ale zaznamenaním viacerých miestnych názvov je dôležitá aj pre obce Stará Bystrica a Nová Bystrica /rieka Bisztercze/, Klubina /rieka Kulbucza/, Oščadnica /vrch Radcza/, atď..

Preklad: Erika Kučáková

Capitulum Nitriense reambulationem metarum, ac statutionem possessionis Kraszna, indicatis Hungariae et Poloniae metis, rescribit. A. 1417.

Nos Capitulum Ecclesiae Nitriensis memoriae commendamus tenore praesentium significantes, quibus expedit vniuersis; quod cum nos literas Serenissimi Principis Domini Sigismundi Dei gratia Romanorum regis semper Augusti ac Hungariae regis reambulatorias mediocri eius sigillo consignatas pro parte Joannis fily Nicolai de Krasna nobis directas, honore, quo decuit, per nos recepisse in haec verba: Sigismundus (V. supra anno hoc).

Nos vero mandatis praefati Domini nostri regis humiliter obtemperare cupientes, vt tenemur, vna cum praedicto Nicolao de Porroba, homine regio, in praedictis literis regalibus nominatim conscripto, nostrum hominem, videlicet discretum virum Thomam Chory praetactae Ecclesiae nostrae Sacerdotem, ad praemissa mandata regia fideliter exequenda, nostro pro testimonio fidedignum duximus destinandum; qui demum exinde ad nos reuersi nobis vniformiter retulerunt: Quod ipsi in festo Beatae Luciae Virginis proxime praeterito, ac alys diebus ad id sufficientibus, ad faciem praetactae possessionis Krasna accessissent, vicinis et commetaneis eiusdem vniuersis inibi legitime conuocatis et praesentibus, accedendo, reambulassent ipsam per veras metas et antiquas, nouas iuxta veteres erigendo in locis necessariis. Item primo et principaliter incepissent reambulare metas ipsius possessionis Krasna a parte meridionali, a quodam fluuio aut riuulo, vulgo Kiszuczeviz dicto, vbi prima meta esset et ipsum riuulum pro prima meta assignassent. Inde eundo per ipsam lineam ad bonum spatium, ad partem, seu occidentem peruenissent ad quemdam riuulum Kisrakpataka vocatum, ipsum riuulum pro meta assignassent; inde eundo per eandem lineam peruenissent ad vnum riuulum vulgo Hohrovnicza pataka dictum, et hinc inde ad quemdam montem tendendo, super eiusdem montis (apicem) transeundo Javorffa dictum, et per ipsam eundo ad partem septemtrionalem peruenissent, et per ipsam eundo ad partem septemtrionalem peruenissent ad riuulum Nagyrákpataka vocatum, ipsum riuulum pro meta assignassent, tunc inde per eandem lineam per ipsos montes eundo, per bonum spacium et peruenissent ad vnum riuulum, quod dicitur Predmer pataka, ipsum pro meta assignassent; item eundo inde spatium con – per eandem lineam venissent ad vnum riuulum seu fluuium, vulgo Balanna dictum, ibi metam erexissent, etiam transeundo inde quasi ad orientalem partem vertendo se, ipsam lineam eundo spatium magnum peruenissent ad vnum riuulum, qui dicitur Trsztyennapataka, similem metam subleuassent, eundo inde per eandem lineam, et bonum spatium, venissent ad riuulum dictum Milospataka, pro meta assignassent; per eandem lineam ad bonum spatium eundo, peruenissent ad quemdam riuum vulgo Szurokpataka, vocatum, ipsum pro meta assignassent, vbi metae Hungariae et Poloniae distinguerentur, ibi vnam metam, inde eundo per eandem lineam, et bonum spatium peruenissent ad quemdam riuulum ac pratum Czatcza pataka dictum, ibi vnam metam assignassent. Inde ad praedictum spatium meridionale, et bonum spatium transeundo, per quemdam montem, supra verticem eiusdem montis Hradnicza vocatum, ac Radcza, in quo loco quoddam pratum esset, inde inclin. per viam transiret ad riuulum Kulbucza dictum, metam assignassent. Inde eundo per quamdam aquam seu fluuium Bisztercze vocatum, ad paruum montem tenendo Isztepna dictum pro meta assignassent. Inde spatium bonum eundo per ipsam lineam peruenissent ad riuulum, qui dicitur Helbokapataka, metam eandem assignassent. Tunc inde per spatium bonum peruenissent ad pristinam metam, ad fluuium Kiszuczeviz, vbi metae determinantur, et sic praefati regis et nostri homines annotatum Joannem, filium Nicolai in praedicta reambulatione metarum dictae suae possessionis Krasna et ipsam possessionem reliquissent eidem praedicto iure suae emtionis titulo possidendam, nullo contradictore super praemissis apparente. Datum sexto decimo die diei reambulationis metarum et erectionis praedictarum. Anno Domini supra dicto sub appensione sigilli nostri authentici.“

Nitrianska kapitula prepisuje metáciu hraníc a tiež uvedenie do majetku Krásno vyznačením hraničných medzníkov Uhorska a Poľska. Roku 1417.

My, kapitula Nitrianskeho kostola, dávame na vedomie všetkým, ktorých sa znenie tejto listiny týka a oznamujeme, že sme s úctou, akú si zaslúžia, prijali listiny najjasnejšieho pána kráľa, pána Žigmunda, z Božej vôle navždy vznešeného rímskeho kráľa a tiež kráľa Uhorska, potvrdené jeho strednou pečaťou a poslané nám v zastúpení Jána, syna Mikuláša z Krásna, v tomto znení: Žigmund (Pozri vyššie v tomto roku).

My naozaj v túžbe pokorne poslúchať poverenia nášho spomenutého pána kráľa tak, ako máme, spolu so zmieneným Mikulášom z Poruby, kráľovským človekom menovite zapísanom v uvedených kráľovských listinách, nariadili sme poslať ako dôveryhodného svedka nášho človeka, totiž múdreho muža Tomáša Choryho, kňaza z nášho spomenutého kostola, aby verne vykonal predoslané kráľovské nariadenia; Potom ako sa k nám títo vrátili nám jednotne podali správu, že počas posledného sviatku svätej panny Lucie a v iných dňoch k tomu dostačujúcich, po zvolaní celého okolia a susedov na hraniciach pristúpili k spomenutému majetku Krásno a v ich prítomnosti nanovo ho vymerali skrz skutočné a starobylé hraničné medzníky a nové vedľa starých v potrebných miestach postavili. Najprv a v prvom rade začali vymeriavať hranice majetku Krásno z južnej časti, od akejsi rieky alebo potoka ľudovo nazývaného Kysuca, kde bol prvý hraničný medzník a samotnú riečku označili za prvú hranicu. Odtiaľ prechádzaním po samotnej hranici prišli na dobrú cestu k západnej strane k akémusi potoku nazývanému Gundašov potok (Rakovka) a samotný potok označili za medzník. Potom prechádzaním po hranici prišli k jednému potoku ľudovo nazývanému Ochodničanka a odtiaľ potom smerom k akémusi pohoriu prešli nad jeho vrch (vrchol) nazývaný Javorský a keď prešli cez vrch prišli k severnej časti, k potoku nazývanému Veľká Raková a samotný potok označili za medzník, tu potom kráčali po hranici cez samotné vrchy po dobrej ceste a prišli k jednému potoku, ktorý sa nazýva Predmieranka, ten označili za medzník. Potom ďalej prešli podľa zvyku na cestu cez tú istú hranicu a prišli k jednému potoku alebo rieke ľudovo nazývanej Bahana, kde vztýčili medzník, rovnako  odtiaľ prešli akoby sa obracali k východnej časti a prechádzaním po samotnej hranici prišli na veľkú cestu k jednému potoku, ktorý sa nazýva Trstená a podobný medzník tu zdvihli, ďalej prechádzali cez tú istú hranicu aj dobrú cestu a prišli k potoku nazývanému Milošovský, ktorý označili za hranicu, po tej istej hranici prišli k dobrej ceste a dostali sa k akémusi potoku ľudovo nazývanému Čierňanka a ten označili za medzník, kde sa hranice Uhorska a Poľska rozdeľujú tam je jedna hranica, potom prechádzaním po tej hranici a dobrej ceste prišli k akémusi potoku a tiež lúke nazývanej Čadca, tu označili jeden medzník. Ďalej prišli k spomínanej južnej ceste a dobrej ceste po akejsi hore a cez vrchol tej hory nazývanej Hradnica a tiež Rača, na mieste kde je akási lúka, tu sa skláňa cez cestu a prechádza k potoku nazývanému Klubinský, kde označili hranicu. Ďalej prešli cez akýsi prameň alebo rieku nazývanú Bystrica a prišli k malému vrchu nazývanému Istebné, ktorý označili ako hranicu. Potom išli na dobrú cestu cez samotnú hranicu a prišli k potoku, ktorý sa nazýva Drozdov potok (Hlboký Potok), ktorý označili za medzník. Tu potom cez dobrú cestu prišli k  predošlému medzníku, k rieke Kysuca, kde sú vymedzené hranice, a tak naši spomenutí kráľovskí ľudia zanechali Jána syna Mikuláša zaznamenaného v uvedenej metácii hraníc jeho majetku nazývaného Krásno a samotný majetok, ktorý mu prislúcha podľa spomenutého práva jeho výnimky z titulu vlastníctva bez námietky objaviacej sa nad predošlými. Dané šestnásteho dňa po dni nového vymerania hraníc a postavenia nariadených medzníkov. V roku pána vyššie napísaného pod našou pôvodnou závesnou pečaťou.

 

Cap. Nitriense reambulatorias possessionis Kraszna exhibet. Anno 1417.

Nos Capitulum Ecclesiae Nitriensis Memoriae commendamus tenore praesentium significantes quibus expedit universis, quod cum nos literas Serenissimi Principis Domini Domini Sigismundi Dei Gratia Romanorum Regis semper Augusti, ac Hungariae Regis Reambulatorias mediocri eius sigillo consignatas pro parte Joannis fily Nicolai de Kraszna nobis directas, honore quo decuit per nos recepisse in haec verba: Sigismundus Dei Gratia Romanorum Rex semper Augustus, ac Hungariae etc. Rex, fidelibus suis Capitulo Ecclesiae Nitriens. Salutem et gratiam. Dicitur nobis in persona Joannis fily Nicolai de Kraszna, quod quaedam Possessio ipsius Kraszna praedicta in Comitatu Trenchiniensi existens habita, legitimas Reambulationes, metarum Erectiones, et Renovationes plurimum indigeret, super quo fidelitati Vestrae firmiter praecipimus et mandamus, quatenus vestrum mittatis hominem, vestro pro Testimonio fidedignum, quo praesente Nicolaus vel Petrus de Porroba, aut Michaël de Rudnia 590sin Ladislaus de Notthossow (rectius Kotessow), alys absentibus homo noster, ad facies praetacte possessionis Kraszna vicinis et commetaneis eiusdem universis inibi legitime convocatis, et presentibus accedendo Reambulet ipsam per ipsas veras metas et antiquas novas iuxta veteres in locis necessariis erigendo, reambulatamque, et ab aliorum Juribus possessionariis separatam, et distinctam relinquat, praefato Joanni filio Nicolai, iure eo ut nobis dicebatur, ipsum Exemptionis Titulo concernenti incumbente possidendam, si non fuerit Contradictum, Contradictores vero si qui fuerint, evocet ipsos contra ipsum Johannem filium Nicolai, nostram in presentiam ad terminum competentem rationem contradictionis eorundem reddituros. Et post haec huiusmodi Possessionis Reambulationis seriem, cum Cursibus metarum nominibus Contradictorum, et evocatorum si qui fuerint Terminoque assignato Nobis fideliter rescribatis. Datum Budae feria 2-da proxima post festum Beatae Barbarae Virginis, anno Domini Millesimo quadringentesimo Decimo septimo. Nos vero Mandatis Praefati Domini Nostri Regis humiliter obtemperare cupientes, ut tenemur, una cum praedicto Nicolao de Porroba homine Regio, in praedictis literis Regalibus nominatim conscripto, nostrum hominem videlicet discretum virum Thomam Chory praetactae Ecclesiae nostrae Sacerdotem, ad praemissa mandata Regia fideliter exequenda, pro Testimonio fidedignum duximus destinandum; Qui demum exinde ad nos reversi nobis uniformiter retulerunt, Quod ipsi in Festo Beatae Luciae Virginis proxime praeterito, et alys diebus ad id sufficientibus ad faciem praetactae possessionis Kraszna accessissent vicinis et commetaneis eiusdem Universis inibi legitime convocatis et praesentibus accedendo reambulassent ipsam per ipsas veras metas et antiquas novas iuxta veteres erigendo in locis necessariis. Item primo et principaliter incepissent reambulare metas ipsius possessionis Kraszna a parte meridionali, a quodam fluvio, aut rivulo vulgo Kiszuczeviz dicto, ubi prima meta esset, et ipsum rivulum pro prima meta assignassent. Inde eundo per ipsam lineam ad bonum spatium, ad partem seu occidentem pervenissent, ad quendam rivulum Kisrakpataka vocatum, ipsum rivulum pro meta assignassent. Inde eundo per eandem lineam pervenissent ad unum rivulum vulgo Horovnicza pataka dictum, et hinc inde and quendam montem tendendo, super eiusdem montis transeundo Javorffa dictum, et per ipsam eundo ad partem Septemtrionalem pervenissent, ad rivulum Nagyrákpataka vocatum, ipsum rivulum pro meta assignassent, tunc inde per eandem lineam per ipsos montes eundo per bonum spatium et pervenissent ad unum rivulum quod dicitur Predmerpataka ipsum pro meta assignassent, Item eundo inde bonum spatium consvetudinem (?) per eandem lineam venissent ad unum rivulum seu fluvium vulgo Balanna dictum, ibi metam erexissent, etiam transeundo inde quasi ad orientem partem vertendo se, ipsam lineam eundo spatium bonum pervenissent, ad unum rivulum, qui dicitur Trsztyenna pataka similem metam sublevassent, eundo inde per eandem lineam, et bonum spatium venissent ad rivulum dictum Milospataka pro meta assignassent, per eandem lineam ab bonum spatium eundo, pervenissent ad quendam rivulum vulgo Szurokpataka vocatum ipsum pro meta assignassent, ubi metae Hungar., et Poloniae distingverentur, ibi unam metam, inde eundo per eandem lineam, et bonum spatium pervenissent ad quendam rivulum, ac pratum Czatczapataka dictum, ibi unam metam assignassent. Inde ad praedictum spatium meridinionale, et bonum spatium transeundo per quendam montem supra verticem ejusdem montis Hradnicza vocatum ac Radcza, in quo loco quoddam pratum esset, inde inclinaretur per viam transiret ad rivulum Kulbucza dictum, metam assignassent. Inde eundo per quandam aquam seu fluvium Bisztercze vocatum, ad parvum montem tendendo Isztepna dictum, pro meta assignassent. Inde spatium bonum eundo per ipsam lineam pervenissent ad rivulum, qui dicitur Helbuka Pataka, metam eandem assignassent. Tunc inde per spatium bonum pervenissent ad pristinam metam, ad fluvium Kiszuczeviz ubi metae determinantur, et sic praefati Regis et nostri homines annotatum Joannem filium Nicolai in praedicta reambulatione metarum dictae suae possessionis Kraszna, et ipsam Possessionem reliquissent, eidem praedictis jure suae exemptionis Titulo possidendam, nullo contradictore super praemissis apparente. Datum sexto decimo die, diei reambulationis metarum, et erectionis praedictarum. Anno Domini supradicto sub appensione sigilli nostri authentici.

Nitrianska kapitula vykonáva metáciu majetku Krásno. Roku 1417.

My, kapitula Nitrianskeho kostola, dávame na vedomie všetkým, ktorých sa znenie tejto listiny týka a oznamujeme, že sme s úctou, akú si zaslúžia, prijali listiny najjasnejšieho pána kráľa, pána Žigmunda, z Božej vôle navždy vznešeného rímskeho kráľa a tiež kráľa Uhorska, potvrdené jeho pečaťou a poslané nám v zastúpení Jána, syna Mikuláša z Krásna, v tomto znení: Žigmund, z Božej milosti navždy vznešený kráľ Ríma a tiež Uhorska atď. Kráľ posiela pozdrav a milosť svojim verným v kapitule nitrianskeho kostola. Ján, syn Mikuláša z Krásna nám osobne povedal, že akýsi jeho uvedený majetok Krásno v Trenčianskej župe, ktorý má v držbe, by potreboval náležité vymerania, postavenie a obnovenie viacerých hraničných medzníkov a preto Vašej svedomitosti skutočne nariaďujeme a zverujme, aby ste poslali vášho človeka hodného dôvery pre vaše svedectvo a spolu s ním Mikuláš alebo Peter z Poruby alebo Michal z Rudiny, či Ladislav z Notthossow (správnejšie Kotešová), pri neprítomnosti ostatných náš človek, aby po zhromaždení celého blízkeho okolia a susedov na hraniciach a v ich prítomnosti pristúpil k už spomenutému majetku Krásno a nanovo vymeral majetok skrz skutočné a starobylé hraničné medzníky a nové vedľa starých v potrebných miestach postavil a ak by nebola námietka, aby nanovo vymeraný majetok vyznačený a oddelený od vlastníckych práv iných osôb prenechal už spomenutému Jánovi, synovi Mikuláša tým právom, ako nám bolo povedané, že s prihliadnutím na titul vlastníka pôdy má právo výnimky, a ak by boli takí, čo majú námietky, predvolal by ich proti samotnému Jánovi synovi Mikuláša, kde v našej prítomnosti do vhodného termínu zložia dôvod ich námietky. A po usporiadaní tejto výmery majetku so smerom hraníc a s menami odporcov a predvolaných, ak by nejakí boli, nám po určenom termíne dôveryhodne odpoviete. Dané v Budíne v utorok po sviatku svätej panny Barbory, v roku pána 1417. My naozaj v túžbe pokorne poslúchať poverenia nášho spomenutého pána kráľa tak, ako máme, spolu so zmieneným Mikulášom z Poruby, kráľovským človekom menovite zapísanom v uvedených kráľovských listinách, nariadili sme poslať ako dôveryhodného svedka nášho človeka, totiž múdreho muža Thomasa Choryho, kňaza z nášho spomenutého kostola, aby verne vykonal predoslané kráľovské nariadenia; Potom ako sa k nám títo vrátili nám jednotne podali správu, že počas posledného sviatku svätej panny Lucie a v iných dňoch k tomu dostačujúcich, po zvolaní celého okolia a susedov na hraniciach pristúpili k spomenutému majetku Krásno a v ich prítomnosti nanovo ho vymerali skrz skutočné a starobylé hraničné medzníky a nové vedľa starých v potrebných miestach postavili. Najprv a v prvom rade začali vymeriavať hranice majetku Krásno z južnej časti, od akejsi rieky alebo potoka ľudovo nazývaného Kysuca, kde bol prvý hraničný medzník a samotnú riečku označili za prvú hranicu. Odtiaľ prechádzaním po samotnej hranici prišli na dobrú cestu k západnej strane k akémusi potoku nazývanému Gundašov potok (Rakovka) a samotný potok označili za medzník. Potom prechádzaním po hranici prišli k jednému potoku ľudovo nazývanému Ochodničanka a odtiaľ potom smerom k akémusi pohoriu prešli nad jeho vrch nazývaný Javorský a keď prešli cez vrch prišli k severnej časti, k potoku nazývanému Veľká Raková a samotný potok označili za medzník, tu potom kráčali po hranici cez samotné vrchy po dobrej ceste a prišli k jednému potoku, ktorý sa nazýva Predmieranka a ten označili za medzník. Potom ďalej prešli podľa zvyku na dobrú cestu cez tú istú hranicu a prišli k jednému potoku alebo rieke ľudovo nazývanej Bahana, kde vztýčili medzník, rovnako  odtiaľ prešli akoby sa obracali k východnej časti a prechádzaním po samotnej hranici prišli na dobrú cestu k jednému potoku, ktorý sa nazýva Trstená a podobný medzník tu zdvihli, ďalej prechádzali cez tú istú hranicu aj dobrú cestu a prišli k potoku nazývanému Milošovský, ktorý označili za hranicu, po tej istej hranici prišli k dobrej ceste a dostali sa k akémusi potoku ľudovo nazývanému Čierňanka a ten označili za medzník, kde sa hranice Uhorska a Poľska rozdeľujú tam je jedna hranica, potom prechádzaním po tej hranici a dobrej ceste prišli k akémusi potoku a tiež lúke nazývanej Čadca a tu označili jeden medzník. Ďalej prišli k spomínanej južnej ceste a dobrej ceste po akejsi hore a cez vrchol tej hory nazývanej Hradnica a tiež Rača, na mieste kde je akási lúka, tu sa skláňa cez cestu a prechádza k potoku nazývanému Klubinský, kde označili hranicu. Ďalej prešli cez akýsi prameň alebo rieku nazývanú Bystrica a prišli k malému vrchu nazývanému Istebné, ktorý označili ako hranicu. Potom išli na dobrú cestu cez samotnú hranicu a prišli k potoku, ktorý sa nazýva Drozdov potok (Hlboký Potok), ktorý označili za medzník. Tu potom cez dobrú cestu prišli k  predošlému medzníku, k rieke Kysuca, kde sú vymedzené hranice, a tak naši spomenutí kráľovskí ľudia zanechali Jána syna Mikuláša zaznamenaného v uvedenej metácii hraníc jeho majetku nazývaného Krásno a samotný majetok, ktorý mu prislúcha podľa práva jeho spomenutej výnimky z titulu vlastníctva bez námietky objaviacej sa nad predošlými. Dané šestnásteho dňa po dni nového vymerania hraníc a postavenia nariadených medzníkov. V roku pána vyššie napísaného pod našou pôvodnou závesnou pečaťou.

 

Zdroj:

Listina 1

FEJÉR, Georgi: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis/X/5./CODEX DIPLOMATICVS/Anno 1417./CCCXCII.

Listina 2

FEJÉR, Georgi: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis/X/8./CODEX DIPLOMATICVS/Anno 1417./CCLXXVIII.

Obrázok: http://profile.ak.fbcdn.net/hprofile-ak-snc4/hs644.snc3/27536_128484033858427_4486_n.jpg

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat