Krčmárske remeslo v Bystrickej doline

Autor: PhDr. Marián Liščák

Krčma na Klubine zakreslená v roku 1838Málokto v dnešnej dobe by predpokladal, že na území Bystrickej doliny patrí toto remeslo medzi vôbec najstaršie archívne podložiteľné profesie. V rôznych časoch však táto profesia prechádzala výraznejšími zmenami a hlavne sa jej venovali rôzne skupiny ľudí. V dávnych dobách, keď neexistoval elektrický prúd, tvorili priestory krčiem miesta pre spoločenský život obyvateľstva, úradovali v nich obecní zástupcovia a hostili sa v nich prakticky všetky externé návštevy. Najstarším písomným dokladom o krčme v našej oblasti je záznam z roku 1669, ktorý pojednáva o udelení richtárskych práv klubinskému richtárovi Jánovi Poliačkovi. K týmto právam prináležalo aj niekoľko úžitkov, vrátane starého pivovaru, ktorý sa v tom čase nachádzal v oblasti Klubinskej doliny. Napriek tomu, že v tomto dokumente sa nehovorí o prítomnosti krčmy, vo viacerých listinách 18. storočia sa vyskytuje názov tzv. „starej krčmy“ v centre Starej Bystrice. Táto vtedy už „stará krčma“ teda určite súvisela s pivovarom v Kubinách. Ak opomeniem fakt, že len uvedenie pivovaru v roku 1669 v oblasti Klubinskej doliny, ktorá je dnes v podstate neobývaná, vediac, že pivovary sa stavali v hustejšie zaľudnených oblastiach, je viac ako neobvyklé. Treba pri tejto listine poukázať na fakt, že táto „stará krčma“, ktorá stála ešte i počas značnej časti 19. storočia, patrila k súvislejšie najdlhšie užívaným objektom na území celej Bystrickej doliny. Už v 19. storočí totiž mohla bez nadsázky stáť aj 300 rokov. Rozdiel bol hlavne v prevádzkovateľoch. Vlastnícky patrila táto krčma panstvu, s tým, že podľa všetkého jej užívateľom bol starobystrický richtár. Preňho v tejto krčme krčmáril profesionálny krčmár, ktorý tu žil zväčša i s celou rodinou.

K zmene došlo v čase zániku dedičného richtárstva, ktoré viac menej stanovil tereziánsky urbár z roku 1772 tým, že určil každoročnú voliteľnosť richtára. V priebehu 18. storočia sa počet krčiem v oblasti začal rapídne zvyšovať. Po zániku dedičného richtárstva boli krčmy v plnej miere opäť v rukách panstva. To ich začalo prenajímať prostredníctvom tzv. kontraktov na obdobie troch rokov uchádzačom, ktorí v aukcii ponúkli najvyššiu sumu za prenájom daného podniku. Takto panstvo nakladalo aj s ostatnými prenajmuteľnými podnikmi vo svojom vlastníctve. Bolo to jednoduché riešenie, keď nájomca zodpovedal za stav majetku, jeho poškodenie a navyše do panskej pokladnice odvádzal stabilný príjem peňazí. Platobná bilancia bežného obyvateľa Bystrickej doliny tej doby však nebola príliš spoľahlivá, keďže bola odkázaná na nepredvídateľnosť poľnohospodárskej produkcie. Z pohľadu panstva bolo omnoho spoľahlivejšie v plnení platobných povinností židovské obyvateľstvo. To však v tom čase žilo izolovaným životom na okraji spoločnosti.

Veľkú zmenu v tomto zaviedol 2. januára 1782 Jozef II., keď umožnil voľnejšie spolunažívanie židovského obyvateľstva v celej monarchii. V oblasti Bystrickej doliny to malo rozsiahle následky. Dovtedy bola totiž väčšina židovského obyvateľstva sústredená v izolovanej osade Kefsa v Starej Bystrici. Týmto nariadením sa mohlo židovské obyvateľstvo výraznejšie zapojiť do spoločenského života Bystrickej doliny. Navyše do Bystrickej doliny začali prichádzať zámožnejší občania židovskej národnosti z oblasti poľskej Haliče, ktorí si so sebou priniesli aj značný kapitál. Tieto zámožné židovské rodiny sem prišli s úmyslom podnikať a to aj efektívne uskutočnili. Už začiatkom 19. storočia väčšina prenajmuteľných podnikov (vrátane krčiem) na území Bystrickej doliny bola v rukách rodín Schlesingerovcov, Langfelderovcov, Feuermanovcov a Poliakovcov. V jednotlivých krčmách a mlynoch pre nich znovu začali za mzdu pracovať profesionálni pracovníci, teda aj krčmári. Tento stav pretrval počas celého 19. storočia.

Na území Novej Bystrice sa v tom čase nachádzali tri krčmy. Dve v Novej Bystrici (U Andrisov a U Holienky) a jedna vo Vychylovke (U Minára). Krčmu U Holienky si dlhodobo prenajímala rodina Poliakovcov, U Andrisov Feuermanovcov a Schlesingerovcov a krčmu vo Vychylovke Schlesingerovci, neskôr Liebermanovci. Z hľadiska významu bola najdôležitejšou krčmou krčma U Holienky, keďže sa nachádzala na rázcestí pri ceste do Vychylovky, Riečnice, Harvelky či Oravy. Jedna krčma sa okrem toho ešte nachádzala i v Riečnici, ktorej chotár je dnes časťou Novej Bystrice. Zaujímavé sú i nápoje, ktoré naši predkovia v týchto pohostinstvách pili. Najčastejšie sa pilo pivo, víno, borovička, slivovica, ale i dnes už málo známy rosolis, čo bol likérovitý druh nápoja. Liehoviny sa vyrábali v kvalitnej starobystrickej pálenici, ktorá sa nachádzala v centre Starej Bystrice. V dávnych dobách nepoznali dnešné miery, a tak si v krčmách pýtali napríklad holbu piva, či vína (0,833 litra), žajdlík slivovice, prípadne borovičky (0,41666 litra). Krčmárske remeslo teda preukázateľne na území Bystrickej doliny patrí jednoznačnej k najstarším povolaniam. V krčmách na Bystriciach sa za stovky rokov vystriedali stovky osudov ľudí, ktorí pracovali zväčša pre profit cudzích osôb. Zo starých listinných záznamov práve prostredníctvom záznamov o rôznych protizákonných konaniach v krčmách môžeme najautentickejšie nahliadnuť do života obyvateľov danej doby. Veľkú výpovednú hodnotu má napríklad výpoveď klubinského krčmára Jána Kaníska vo veci krádeže tržby z roku 1845:

Wisoce urozeni nas Pan a Pan Stolični Boženik. Ja Jano Kanisek Krčmar Slawneho Panstwa Bistrickeho tehoto bežiciho Roku 1845 tojest natri krale malsom hostich welmi mnoho až dopol noci když ale alesom jawidel žeje už čas opolnoci krčmu rožehnat atak som wsetkih hosti zesweho Domu wiprawel když uz polnocnja hodina dosla uzsom aj ja welice bol zunowani penize ktere som cez wsetek ten čas utržel zamklnul som sobe ich dosolnej truhelki kdesom aj wsetki penise natržene mal ponewač ale takowich penizi strunku anep zosoli očitanih som nemal sam nemožem wedet kolkoich mohlo bit a ani soli nemozem kolkojej mohol wsat tak kdiz uz žadneho hosťa wdome som nemal lahnul som sebe naswoj odpočinek prinduce domojeho Domu Ondreja —- sin Ondrej už popol noci auloželsa kutej truhelce solnej deti penise boli stoho trunku astej soli podzamkom zložene ponewač alemeho Brata Stefana manželka kdiz widela že saten člowek kutej truhelce sklada odpowadalamu welice ostro žebi onisol dosweho Domu ležat ponewač žedaleko nema auz Jej nasrci leželo žeby od neho Jakowe nestesti neprihodilo ale on jej odpowedal žeon uz dorana bude tu ležat ten welice juaj zjej manželom napominal žebi isli spolu do Komori ležet když ich ale wihnat naswoj pokoj ležat. Jeho zanechali samotnjeho pritej zamknutej truhelce ležat kdyz ale smemi uz naswojem pokoji w Noci zusnuli aleon stal zeswojej lože aodesol zdomu mojeho ani žadneho čloweka wmojem Dome nesobudil žeonuz odemna odchaza atak miaj wsetke dwere zotwarane mi zanehal alensa ukradol kdyz som ja este predednijom zeswojej ložestal wzetku truhelku kdepenize ajsol bola rozlamanu som widel hnetki somsa prewelice ulaknul žemna on uz okradol hnetki mojeho Brata Stefana žena odpowedala mne žebi somsa tak welice nermutil žeona wje kdo pritej truhelce ležal žeto zaden ini člowek neurobil pomimo Jeho jaale zwelikim strachom iduce zanim az dojeho domu jeho hladat ponewač som jajeho wjeho dome nenasol lensomsa zmluwal zjeho tatikom načomne onto urobel potom on az zapolhodini dosweho Domu priswol hnetkisom jajemu tomu jeho sinowi powedal ženaco mne onto urobel takowu weliku skodu že mi ti penize tolkowe aj sol zabrat ale onsa natu otazku welice ulaknul newedice čomne ma nato odpowedat len sami won welice jako zlodej tajel že onto neurobil ponewač ale kdiž moj swager menem Ondrej Kralik Ligda kdiz krčmarel Slawnemu Panstwu Bistrickemu tes toho Ondreja —– sina Ondreja w peniazoch ktere boli warmarii zlozene strunku utržene p. wnich Jeho ulapilo čo uz wobidwoch rukach nabrate samik dwacatnikoch mal načo aj to kedi kolwek nato zeznawat budem tak ja ponižene prosim Pana Boženika Stoličneho žebimna tes tak ftakej prewelikej uzkosti zavcsiliti Račili Jano Kanisek s Kubini Krčmar

 

Zdroj pramenných údajov: ŠA BY

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat