Kaplnka u Andrisov v Novej Bystrici

Autor: PhDr. Marián Liščák

Objekt stojaci na mieste kaplnky v znázornený v druhom vojenskom mapovaní

Dnes pri ceste Novou Bystricou narazíme v blízkosti kostola na zaujímavý úkaz. Vedľa kostola stojí schátraná budova kaplnky, ktorej prítomnosť v tak tesnej blízkosti tohto objektu nedáva zmysel. Na čo by niekto staval kaplnku vedľa kostola? Odpoveď je jednoduchá. Nestaval! Kaplnka tu totiž stála ešte skôr ako samotný kostol. Stavali ju v dobe keď kostol stál ešte v časti u Bisahu, tj. v značnej vzdialenosti od nej. Podľa kanonickej vizitácie z leta 1828 sa v obci nenachádzala žiadna kaplnka. Táto informácia je takmer pravdivá. O tom, že nie celkom svedčí aj priložený výsek z mapy centra obce z roku 1824. Už vtedy sa totiž v časti Andrisovia nachádzala síce nie kaplnka, ale kamenný sakrálny objekt. Tu si treba ozrejmiť niekoľko skutočností. Ako prvé vidíme skutočné umiestnenie pôvodného kostola vedľa  dvora u Bisahu /krížik v  krúžku/, ktorý stal niekde v priestore dnešného zdravotného strediska.

Zaujímavé je, že takto sa v týchto mapách značili kostoly bez veže. Zvonica teda  nebola priamou súčasťou kostola. Druhou vecou sú obecné cintoríny. V roku 1824 sa v obci nachádzali celkovo štyri cintoríny, pričom oplotené boli len dva. Oba oplotené vidíme na obrázku. Jeden v tesnej blízkosti farnosti, ako hovorí vizitácia, od ktorého obec platila každoročne nájom rodine Timkových vo výške 5 zlatých ročne. Druhým je cintorín u Pleška zriadený v roku 1822. Cintorín pod Starým Dielom nebol oplotený. Navyše v obci sa nachádzal ešte i cintorín u Pavelka vo Vychylovke využívaný hlavne neskôr počas epidémií červienky a cholery. Na obrázku vidíme v dolnej časti rozsiahleho dvoru u Bisahu i budovu vtedajšej obecnej školy.

Rod Bisahovcov bol v dejinách Novej Bystrice 19. storočia jedným z najvýznamnejších. Napríklad taký Ján Bisaha, známy z publikácie Stará Bystrica a okolie, bol v obci richtárom skoro dvadsať rokov. Nájom od pozemku školskej budovy platila obec práve tejto rodine vo výške 10 zlatých ročne, čo predstavovalo cenu ¼ merice ovsa, ktoré by sa na tomto pozemku inak urodilo. Vráťme sa však ku kaplnke u Andrisov. Jeho excelencia biskup Jozef Varum podľa všetkého ešte pred uskutočnením vizitácie v lete roku 1828 podnietil vtedajšie vedenie obce k výstavbe novej kaplnky. Vedením obce mám na mysli tohoročného richtára Pavla Bisahu, podrichtára Jána Čierňavu a celkovo 16 obecných prísažných. Dôvodom je samozrejme absencia akejkoľvek kaplnky na ktorú nepriamo upozornil aj v samotnej vizitácii. Túto stavbu muselo odobriť vedenie panstva sídliace v časti Hámer obce Stará Bystrica, ale i v samotnej Tepličke nad Váhom. Informovaný musel byť aj barón Sina vo Viedni. Slovné spojenie „pred uskutočnením vizitácie“ bolo použité zámerne, nakoľko s prácami na kaplnke sa začalo už v máji 1828 a k vizitácii došlo koncom leta 1828. V tomto mesiaci na nej pracovala rodina Peťkovcov a Ján Pavlík. K rozsiahlejším stavebným prácam došlo potom v auguste 1828, keď bol potvrdený dátum vizitácie a boli splnené iné plánované poddanské povinnosti. Napriek všetkým snahám sa kaplnku do príchodu biskupa nepodarilo dokončiť, takže ju samozrejme neuvádza ani vizitácia. Dôkazom o nedokončení sú záznamy o pokračujúcich stavebných prácach z októbra 1828.  V prácach sa pokračovalo ešte i v roku 1829, kedy sa do kaplnky osadili okná a kachle, takže sa v nej i kúrilo. Na tejto stavbe okrem už menovaných pracovali Ondrej Ďurov, Matej Lučiak, Michálek, obecný kováč a niekoľko najatých murárov, nakoľko v obci to v tomto čase nebolo bežné povolanie. Absolútnym potvrdením a dôkazom predchádzajúcich tvrdení je záznam „quitantie“ /potvrdenky/ o rekonštrukcii kaplnky od Lukáša Tormášiho z roku 1831:

„Na zlati dwa walutalske ktere som ja nize podpisani za reparatiu Kaplni na Handrisowem od Ondreja Jonech Richtara dedinskeho skutečne prijal.

Sig Uj-Besztercze die 28. Octob. Anno 1831

Farar Nowo Bistr.“

Kaplnka u Andrisov je najstarším zachovaným objektom nachádzajúcim sa na území dnešnej obce Nová Bystrica. Bola postavená, ako sme doložili v roku 1828, pričom jej jadro pochádza s určitosťou ešte spred roku 1818. Staršia stavba pôvodom z tejto obce sa nenachádza ani v Skanzene vo Vychylovke. Je presne o 29 rokov staršia ako súčasný kostol Sv. Jána Krstiteľa v ktorého blízkosti stojí. Je spomienkou na ťažké časy prvej polovice 19. storočia a právom si zaslúži našu pozornosť. Je nesmiernym šťastím, že sa dochovala do dnešných čias a zároveň záväzkom pre nás, aby sme po týchto zisteniach prikročili k jej záchrane.

Zdroje pramenných informácií: ŠABY, MOL

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Získejte registraci domén s tld .online, .space, .store, .tech zdarma!
Stačí si k jedné z těchto domén vybrat hosting Plus nebo Mega a registraci domény od nás dostanete za 0 Kč!
Objednat