Prvá písomná zmienka o Kysuciach pochádza z roku 1244. Kráľ Belo IV. vtedy za verné služby, hlavne vojenského charakteru, daroval Bohumírovi, synovi Subislava zem zvanú „Kis Zudcze“. Slovo Kis tu pritom môžeme chápať v pôvodnom význame /malý,malé,malá/. Ponúkame Vám pôvodné znenie listiny plus preložený text.
Preklad: Erika Kučáková
Bela, Dei gratia, Hungariae, Dalmatiae, Croatiae, Seruiae, Galliciae, Lodomeriae, Cumaniaeque Rex. Vniuersis Christi fidelibus, praesens scriptum inspecturis, salutem in eo, qui dat salutemregibus. Prouida regum Celsitudo, sic suis benemeritis debet affluere donatiuis, vt et ipsi ad grata fidelitatis obsequia fortius accendantur, et commoti ceterorum exemplo Haeroum, bonorum exercitii amplius inualescat. Hac itaque consideratione inducti, ad vniuersorum notitiam volumus peruenire, quod dilectus noster ac fidelis Bogomirus, filius Subislay, a primaeuis regni nostri annis immobiliter nobis adhaerens, grata semper et omni acceptatione digna, et laudum preconio prosequenda, probitatis obsequia sicut incessanter, sic indefesso studio exhibuerit; et sicut aetate in aetatem proficiebat, ita de virtute in virtutem gradiens, talentum gratius, non absque coelesti prouisione sibi commissum sedulitate continua multiplicans, meritum sibi, imo et suis non solum memoria, sed et remuneratione optima dignam laudem in singulos cumulauit. Idem etenim, vt de virtutum ipsius insigniis, quarum infinita copia praefulsit, paucissima explicemus: dum inclytae recordationis Patri nostro Regi Andreae placuisset, nos personaliter in expeditione contra Bulgaros defendit; ipse in expugnatione Castri Budin per conflictus varios percussit, ingenti partis aduersae strage, non vtique absque sui cruoris effusione, captus extitit per hostes, et per dies plurimos est captiuatus.
Processu denique temporis, in saeuitia gentis Tartarorum, quum regnum nostrum permittente Domino, potenter et patenter est ingressa, nosque collatis viribus nostris ipsis in campestri praelio obuiam exiuissemus, conflictum cum eisdem ineuntes, saepe dictus Comes Bogomirus vibrata viriliter lancea, hostium cuneos viriliter penetrauit; vbi post multorum necem, per plurium 345vulnerationem, per innumerabilium in terram deiectionem, ipse quoque adeo grauiter extitit vulneratus, quod vix mortem effugere valuit; vulneratione porro memoratae gentis inualescente malitia, multi de nostris in terras alienas auffugissent, ante faciem persequentis, iam toties dictus Bagomirus fidelis noster quasdam munitiones per labores subitos faciens, maximam nostrorum multitudinem, ab hostili impetu dispensauit; quantas denique virtutum praerogatiuas, quanta bonorum actuum exercitia, in praeliis contra furorem trucium habitis, vt de aliis taceamus, idem operum exhibitione ostenderat, non solum lingua exprimi, sed nec mente possunt concipi competenter. Nos igitur eximia fidelitatis suae merita memoriter recolentes, inter cetera, quae eidem ob recompensam tot bonorum tribuimus, terram quamdam in confinio Poloniae existentem, desertam et inhabitatoribus omnino carentem, ex nunc sibi et suis per ipsum haeredibus duximus conferendam, iure perpetuo possidendam. Aliam quoque terram Zudczan vocatam, in terminis Berem sitam, similiter penitus inhabitatam, ipsi Comiti Bogomiro in communionem committimus, qui in cunctis nostris euentibus lateri nostro constanter adhaerens, coram oculis nostrae maiestatis multipliciter refulsit, contulimus in perpetuum pro aequa portione; et quamquam ipsi gratiam non modicam in conferendo beneficio exhibuimus; tamen ipsius deuotio in eorum receptionem non immerito est laudanda; cum pro tuitione nostri confinii ipsum oporteat desudare. Metae autem praedictarum terrarum, sicut in litteris Venerandi Patris Adami consignata sunt, hoc ordine distinguuntur: Prima meta. Kis Zudcze vadit inferius versus orientem, ad locum, vbi vadit aqua Varin ad fluuium Kis Zudcze, ibique est meta terrea; inde ascendit per illam aquam, vsque ad caput eiusdem aquae; inde vadit per Bercz ad arborem fagi, sub qua est meta terrea, inde vadit versus meridiem, et descendit ad Brodoschaloka, vbi sunt duae metae terreae, sub arbore abietis; inde descendit per magnam viam, in fluuium Diuina, vsque ad caput, ibique est meta sub arbore fagi; inde descendit in fluuium Szvedernik, et inde tendit versus orientem, per fluuium Szvedernik superius, vbi cadit aqua Polomnya in fluuium Szvedernik, ibique cadit, vbi est meta terrea; inde ascendit Polomnam superius, et est meta sub arbore Nyérfa; inde descendit ad fluuium Kruzicze, ibique conterminales sunt castri Iobbagyones Veze, Sélt, Ladislaus et Ipolth; et inde reflectitur versus Septemtrionem et vadit per fluuium Kruzicz vsque ad confinia Polonorum, et ibi metis terminatur. Terrae autem Zudcsan prima meta procedit in confinio Morauiae, et vadit versus orientem, ad auellana lignorum, ibi meta erecta est de terra; inde descendit ad fluuium Laborcza, ibi meta posita est iuxta eumdem fluuium, quae terminat terram eousque Vagronis castri. Inde descendit ad gurgitem Hluboka, ibi meta posita est sub arbore fagi; inde reflectitur ad partem meridionalem, et vadit per Berch ad montem Lippen, ibique est meta terrea, quae terminat terram Zudchan Castrensem; inde descendit ad fluuium Zudchan, et vadit per ipsum superius vsque ad gurgitem Zudcsa, ibique est meta terrea. Inde vadit per gurgitem superius vsque ad fluuium Iaszenow, et vadit vsque ad caput montis, ibique est meta terrea sub fago; inde vadit per pratum, ad vnam metam, quae terminat terram Zlatouics Castrensem, vsque villam Wetuon de terra Zudchan, ibique particeps Comes Lodomeriensis; inde vadit ad quamdam viam, per Berechk, ad metam erectam de terra; deinde descendit ad fluuium Drethoma, infra quem positae sunt duae metae de terra sub arbore Javor. Inde tendit per Derethmam, nunc vocamus Drietomam, et prope modum vadit per Berech vsque ad confinia versus occidentem, ibique terminatur. Vt igitur haec nostrae donationis series perpetuum robur obtineat, praesentes litteras contulimus, dupplicis sigilli nostri munimine roboratas. Datum in Zolon. Anno Domini MCCXLIV. tertio idus Decembris, regni nostri anno Nono.“
Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Srbska, Halíča, Vladimírska a Kumánska, všetkým veriacim v Krista, ktorí budú pozerať na prítomnú listinu, posiela pozdrav v mene toho, ktorý dáva spásu kráľom. Prezieravá vznešenosť kráľov má tak oplývať darmi voči tým, ktorí si to zaslúžia, že aj sami sa ráznejšie podnietia k vítaným prejavom vernosti a povzbudení príkladom ostatných dobrých hrdinov znásobia svoju činnosť. A tak vedení touto úvahou chceme dať na všeobecnú známosť, že náš drahý a verný Bohumír, syn Sebeslava, sa k nám neprestajne pripojoval od prvých rokov našej vlády a poctivé služby preukazoval tak neprestajne ako aj s neúnavným úsilím, vždy vítané, všetkého uznania hodné a sprevádzané velebením chvál; a ako bol z roka na rok starší, tak bol cnostnejší a s pomocou nebeskej predvídavosti si neprestajnou usilovnosťou znásobil majetok získaný za zásluhy a napokon zveľadil zaslúženú chválu nielen spomienkou, ale aj čestnou odmenou za jednotlivé činy. A naozaj, aby sme pár slov rozvinuli o znakoch jeho cnosti, ktorých vyniklo nekonečné množstvo: keď blahej pamäti náš otec kráľ Ondrej nariadil, osobne nás bránil na výprave proti Bulharom; sám pri dobývaní hradu Vidín prenikol cez rôzne boje, spôsobil ohromnú porážku nepriateľskej strany, a až keď prelial vlastnú krv bol chytený nepriateľmi a mnoho dní bol zajatý.
Neskôr, keď naše kráľovstvo s dovolením Pána otvorene a ostro napadol ukrutný kmeň Tatárov, po zhromaždení našich vlastných síl sme vyrazili proti nim do bitky na otvorenom poli a dali sa s nimi do boja, spomenutý župan Bohumír odvážne prerazil oddiely nepriateľov vystrelenou kopijou; po zabití mnohých, zranení viacerých, po zrazení nesčíselného množstva na zem bol sám tak ťažko zranený, že ledva dokázal uniknúť smrti; keď mnohí z našich pri vzrastajúcej zlobe spomínaného národa utiekli pred pohromou do cudzích zemí, už toľkokrát spomínaný náš verný Bohumír oddelil veľké množstvo našich od nepriateľského útoku tým, že dal narýchlo postaviť akési hradby; koľko znakov udatnosti, koľko dobrých skutkov preukázal v bojoch proti zúrivému besneniu, nehovoriac o iných, to nie je možné nielen opísať slovami, ale ani mysľou dostatočne pochopiť. Pripomíname teda predovšetkým vynikajúce zásluhy jeho vernosti a ako odmenu za toľko dobrých skutkov sme mu okrem iného udelili akúsi zem na hraniciach s Poľskom, pustú a celkom neobývanú, ktorú odteraz dávame jemu a jeho dedičom do užívania a do trvalého vlastníctva. Rovnakým dielom sme naveky pripojili inú zem nazývanú Súča na hraniciach Moravy, podobne neobývanú a odovzdávame ju do účasti tomu istému županovi Bohumírovi, ktorý za každých okolností stál pevne po našom boku a pred očami našej majestátnosti sa mnohonásobne vyznamenal: a hoci mu sme mu preukázali nemalú priazeň odovzdanými majetkami, predsa jeho oddanosť v ich prijímaní treba plným právom chváliť, keďže sa tiež musí namáhať pre ochranu nášho územia. Hranice uvedených zemí, ako sú zaznamenané v listinách ctihodného otca Adama, sú určené podľa tohto poriadku: Prvá hranica Kysúc vedie dolu na východ k miestu, kde Vranský potok priteká do rieky Kysuca a tam je hraničný medzník; potom vystupuje po tomto prameni až k ústiu rieky; odtiaľ vedie cez háj k buku, pod ktorým je hraničný medzník, potom vedie na juh a schádza k Brodi a Lopata, kde sú dva medzníky pod jedľou; odtiaľ zostupuje cez veľkú cestu do rieky Divina, až po ústie, a tu je hranica pod bukom; ďalej klesá do rieky Svederník a odtiaľ mieri na východ cez rieku Svederník tam, kde sa vlieva rieka Polomná do rieky Svederník a tam, kde vteká, je hraničný medzník; potom vystupuje proti prúdu Polomnej a tam je hranica pod topoľom; ďalej zostupuje k rieke Kysuca a tam sú hranice hradných jobagiónov Vechta, Zsolta, Ladislava a Hypolita; potom sa obracia na sever a vedie cez rieku Kysuca až na územie Poľska a tu sa ohraničenia končia. Prvá hranica zeme Súča vystupuje na hraniciach Moravy a vedie na východ k rúbanisku, kde je postavený hraničný medzník; potom klesá k rieke Ľuborča, kde je hranica položená vedľa tej istej rieky, ktorá ohraničuje zem hradu Vagro. Potom zostupuje k toku Hlboká, kde je hranica osadená pod bukom; odtiaľ sa obracia k južnej časti a vedie cez háj k vrchu Lipen a tu je hraničný medzník, ktorý ohraničuje zem hradčanov Súče; odtiaľ klesá k rieke Súčianka a vedie hore tokom až k hlbine Súčianka a tam je hraničný medzník. Potom ide cez hlbinu vyššie až k rieke Jasenov a vedie až na vrchol hory, kde je hraničný medzník pod bukom; potom vedie cez lúku k jednej hranici, ktorá ohraničuje zem hradčanov Zlatoviec až k usadlosti Vetvoň zo zeme Súča a tam je účastník vladimírsky župan; potom ide k akejsi ceste cez háj k hranici postavenej zo zeme; napokon zostupuje k rieke Drietoma, pod ktorou sú osadené dva hraničné medzníky pod javorom. Odtiaľ smeruje cez Derethma, teraz ju nazývame Drietoma a ide blízko cez háj až k hraniciam na západ a tam sa končí. Aby usporiadanie tejto našej donácie získalo trvalú platnosť, udelili sme prítomným listinám silu našej dvojitej pečate. Dané vo Zvolene roku Pána 1244, 11. decembra, v deviatom roku nášho panovania.
Zdroj: FEJÉR, Georgi: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. IV. 1, s. 343 – 346 /pozri aj MOL D1 56 756/
Obrázok: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8a/Kk_ivb.jpg/160px-Kk_ivb.jpg
