Na území Trenčianskej stolice žilo slovanské obyvateľstvo už pred obsadením Maďarmi a pripojením k formujúcemu sa uhorskému štátu. K tejto udalosti došlo v rozmedzí 11.-12. storočia. Toto teritórium pritom pred príchodom Maďarov nebolo osídlené len na južnej časti, ako to donedávna presadzovali niektorí autori /napr. Václav Chaloupecký/, ale jednoznačne i v severných oblastiach.[1] Sídliská vybudované slovanmi […]
Kysucký ľud
10 posts
V druhej polovici 15. storočia sa v staršej dedine Belá v Strečnianskom panstve po prvýkrát v Trenčianskej stolici objavili valasi, ktorým Matej I. po roku 1475 udelil výsady. Dozvedáme sa to z listiny Vladislava II. z roku 1496, ktorý potvrdil Matejovu listinu a slobody udelené „Volachis“ v Belej a na iných miestach a v lesoch patriacich k hradu Strečno. Podľa toho boli […]
Mlyny Väčší typ technických stavieb. Na Kysuciach sa stavali v prevažnej väčšine klasické potočné brežné mlyny. Podľa spôsobu prítoku vody na vodné koleso rozoznávame mlyny na spodnú, strednú a vrchnú vodu Krútivý moment vodného kolesa sa prenášal na mlynský mechanizmus pomocou valu a drevených súkolí s palečnými ozubenými kolesami. Napriek povesti chudobného kraja sa […]
Maštale Bývali pristavené k chalupe po pozdĺžnej alebo priečnej osi. Väčšinou sa maštaľ stavala ako samostatný objekt, často konštrukčne spojený s inými hospodárskymi stavbami.. Boli to zrubové stavby, postavené z nekresaných brvien. Nemávali podmurovku, iba v rohoch bývali podložené väčšími kameňmi. Medzery medzi trámami špárovali machom a hlinou. Objekt býval zakrytý sedlovou strechou so […]
Koliby Tieto stavby sú charakteristickou črtou Kysuckého regiónu v podstate od čias valašskej kolonizácie. Stavali sa v blízkostí poľností, lúk a pasienkov v odľahlých častiach chotára. Konštrukčne, materiálovo a ani technologicky sa v mnohom neodlišovali od bežne stavaných stavieb zrubového typu. Sezónnemu ustajneniu dobytka a osobitostiam sezónneho hospodárenia bývala prispôsobená iba pôdorisná dispozícia týchto stavieb. Vyskytovalo sa […]
Konštrukcia zrubového objektu Tieto pre oblasť Kysúc najtypickejšie stavby boli základným prvkom ľudovej architektúry v tomto regióne. Stavby sa na rovnom teréne zakladali bez hĺbených základov. Základový trámový veniec kládli po celom obvode stavby na zem. Na rohoch ho podložili vyššími kameňmi tak, aby základnina bola vo vodováhe. Priestor medzi brvnami […]
V minulosti najjednoduchším a pomerne rozšíreným bolo pôdorysné členenie obytného domu na vstupný pitvor a izbu. V dvojdielnych domoch nebola skladovacia komora. Jej vznik na Kysuciach sa vyvinul zo spoločenských a hospodárskych pomerov počnúc 2. polovicou 18. storočia. Najbežnejším spôsobom vzniku komory v dvojdielnom dome bolo priečne predelenie pitvora v […]
Obytný dom a hospodárske stavby vytvárajú v rámci hospodárskej usadlosti /“dvor“/ tak pravidelnú, ako aj nepravidelnú zástavbu. Najjednoduchšou formou pravidelného usporiadania objektov je jednotraktový dvor, v ktorom hospodárske stavby nadväzujú na obytný dom priamo, v pozdĺžnej osi a celý trakt kryje spoločná strecha. Vyskytuje sa aj typ dvojtraktového dvora, pri […]
Kopaničiarske osídlenie našlo v prvej svojej fáze vhodnú pôdu na dne dolín. Na obživu bola potrebná pôda väčších rozmerov. Nasledujúce kolonizačné vlny boli donútené ďalej postúpiť do vrchov a založiť tam pevné sídla, prípadne odchádzali do vrchov z pôvodného jadra. Ako príklad možno uviesť v Starej Bystrici osádku, dvor Starú […]
Ľudová architektúra na Kysuciach napriek niekoľko storočnej tradícii patrí v rámci Slovenska k najmladším. V prvom rade tento fakt treba pripísať relatívne neskorému osídleniu tohto regiónu, ktorý bol v podstate do 16. storočia nezaujímavým teritóriom z dôvodu jeho nehostinných prírodných podmienok. Zmena nastala až po príchode Valašského obyvateľstva v […]