Autor: PhDr. Marián Liščák O tom, že sila vodných tokov sa dá využiť k ľudskému úžitku vedeli naši predkovia už od dávnych časov. Je jedným z najnevyspytateľnejších živlov. Podobne ako oheň, dobrý sluha, ale zlý pán. Z hľadiska využitia bolo pre bežný život miestneho obyvateľstva jedným z najdôležitejších oblastí jej využitia práve mlynárske remeslo. To […]
Administratívne celky
22 posts
Otázky týkajúce sa štátnej a cirkevnej príslušnosti Trenčianskeho komitátu po páde Veľkej Moravy do druhej polovice 11. storočia /provincia Wag, Trencen/, odkedy sa stal trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a jeho cirkevnej organizácie – nitrianskeho biskupstva reštituovaného iba na území Trenčianskeho komitátu, nemožno bez faktografického materiálu presvedčivo zodpovedať, i keď je pravdepodobné, že až do […]
III. vojenské mapovanie vzniklo ako dôsledok prehratej vojny proti Prusku. Pokúsilo sa pre armádu vytvoriť presnejšie a kvalitnejšie mapy. Prebiehalo v rokoch 1872 – 1883. Pre oblasť Kysúc bolo dokončené v roku 1882. Mapy tohto mapovania vzťahujúce sa na Československú republiku boli po vzniku ČSR odovzdané z Viedne do Prahy. […]
Problematika zobrazenia Kysúc na starších mapách bola donedávna málo medializovanou témou. Pritom nie je veľmi ťažké sa k týmto informáciám dostať i prostredníctvom internetu. V celku podrobné mapovanie Uhorska bolo uskutočnené v 3 etapách hlavne z vojenských dôvodov /preto označenie „vojenské“/: 1. vojenské mapovanie – Jozefínske /1763 – 1785/ 2. […]
Divoké obdobie panujúce v Uhorsku po Moháčskej katastrofe ako i príchod nového valašského elementu do vyššie položených oblastí, podnietili výbojnú politiku viacerých šľachtických rodov, ktoré touto cestou chceli ťažiť zo vzniknutej situácie čo najviac. Samotný valašský element významne podnietil otázku presného stanovenia hraníc medzi jednotlivými panstvami, z čoho vzplanuli vždy nové a nové […]
Uhorsko sa od svojho vzniku začalo členiť na menšie administratívne jednotky – stolice. Starší, hlavne maďarskí historici pokladali za pôvodcu stoličného zriadenia kráľa Štefana I. /1000-1038/. Pravdepodobnejšie však je, že Maďari prevzali tento systém od zadunajského kniežaťa Pribinu. Trenčianska stolica patrila vždy medzi rozsiahlejšie uhorské stolice. Merala okolo 4500 […]
V priebehu jednotlivých fáz vývoja panstiev bol vzájomný pomer ich moci a vplyvu veľmi elastický. Ovplyvňovalo ho množstvo faktorov ako politické podmienky v krajine i regióne, šľachta a jej vzájomné súperenie, osídlenie atď.. Už v samotných zaznamenaných začiatkoch histórie panstiev v priebehu 13. storočia boli na skúmanom území neskorších panstiev Strečno a Budatín tri majetkové komplexy Varín /listina […]
Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, ktorú […]
Všetky majetky bankára Juraja Sinu a jeho dediča Šimona spravovalo ústredné riaditeľstvo vo Viedni. Medzičlánkom medzi týmito úradmi a správami jednotlivých panstiev boli hospodárske inšpektoráty. Šimon Sina roku 1856 určil pre Uhorsko 4. inšpektorov a vymedzil ich územnú pôsobnosť. Podľa tejto úpravy Tepličské panstvo podliehalo inšpektorátu v Dubnici. Ďalším medzičlánkom sa stalo riaditeľstvo pre […]
Roku 1862 panstvo spoločne s panstvom Viglaš vzal do prenájmu od Esterháziovcov a v roku 1868 ich celkom odkúpil Leopold Popper. Ten okrem toho odkúpil od Ulmanna de Szilányi sepáriovskú časť Lietavy a Považskej Bystrice /Podhradie/. Popperovcom patril tiež statok Heindorf, Weldeirz v Haliči a sklady dreva Grandhaler Hradek, Jablunkov, Stračov, Tokaj, Tvrdošín a iné. Tieto majetky […]
Zrušením poddanstva v roku 1848 prestalo jestvovať i feudálne Budatínske a aj ostatné spracovávané panstvá.[1] Ladislav Čáki, ktorý sa aktívne zapojil do revolúcie v rokoch 1848/49, po nej emigroval. Odsúdili ho na smrť aj v neprítomnosti, no v roku 1852 sa dobrovoľne vrátil z emigrácie. Za účasť v revolúcii ho opäť odsúdili na smrť, dostal však od panovníka […]
Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, […]
Po rozdelení Tepličského panstva v roku 1751 medzi súrodencami Jozefom a Annou Máriou, vydatou za grófa Karola Šereniho, pripadla časť pod názvom „dominium Gbelan“ Anne Márii. Toto panstvo bolo odvtedy samostatné, malo vlastnú hospodársku správu i vlastný súd. Patrili k nemu Gbeľany, Dolný Vadičov, Lutiše, Pažitie, Riečnica, Terchová, Tížina a časť Strečna.[1] Po Anne Márii […]
K časti skonfiškovaného Strečnianského panstva, ktorú získali bratia Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci patrilo územie, ktoré sa už predtým označovalo ako „dominium Teplicka“. Patrili sem Stará a Nová Bystrica, Gbeľany, Klubina, Lutiše, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Strečno so Zlatným, Teplička, Terchová, Tížina, Vadičov.[1] Fridrich Löwenburg zomrel v roku 1715 bez mužského potomka zanechajúc vdovu […]
K časti Strečnianskeho pastva, ktoré vlastnili Esterháziovci[1], patrili obce alebo ich časti: Čadca, Čierne, Ilove, Krásno, Oščadnica, Poluvsie, Porúbka, Raková, Rosina, Skalité, Staškov, Stráňavy, Svrčinovec, Turie, Zákopčie, Závodie, Zborov, Zlatné a Žilina. Panstvo vlastnili Esterháziovci Pavol /1645 -1712/, Michal /syn Pavlov, 1712 -1720/, Anton Jozef /syn Pavlov, 1720 – 1721/, Pavol Anton […]