Autorka prekladu: Mgr. Erika Kučáková Con. de Thurocz metales dominii Budethin, iussu regis Alberti, conscribit. A. 1438. Stephanus divina providentia Praepositus Monasterii Beatae Mariae Virginis de Thurócz, locique ejusdem Conventus Salutem in Christo vero salutis largitore. Ne gestarum rerum humanae imperfectionis tollat oblivio memoriam, solertia adinvenit peritorum, ut ea, quae […]
Kysuce
13 posts
Po smrti Jána Podmanického v roku 1545 sa ocitli všetky rodinné majetky v rukách Rafaela. Zo všetkých strán, cítiac oslabenie jeho rodinných pozícií, začali sa naň vznášať žaloby za prečiny z minulosti a s nimi súvisiacim ulúpeným majetkom. 30. augusta 1547 sa Rafaelovi opäť podarilo dostať do priazne kráľa, keďže ten ho opäť prijal do […]
Smrťou Jána Podmanického si stolica tak ako aj celá krajina v podstate vydýchla. Kameň zo srdca istotne spadol aj pánovi Lietavského hradu Mikulášovi Kostkovi. Ten mal v roku 1552 vážne zdravotné problémy, ktoré si vyžiadali liečenie v Krakove. Pred touto cestou spísal závet, v ktorom odkázal hradné panstvá Strečno a Lietavu svojim dvom dcéram Anne, […]
Kostkovci, úhlavní nepriatelia Podmanickovcov sa dostali k bašte svojej moci Lietavskému panstvu pravdepodobne už pred rokom 1526. Peter Kostka ako veliteľ severných plukov a Mikuláš ako kapitán kráľovskej pechoty slúžili v službách Jána Zápoľského.[1] Ten im právoplatne na Lietavský hrad spoločne aj s hradom Strečno vystavil donáciu v roku 1529. Zaistil im pritom dedičné právo […]
I keď turecké výboje po roku 1526 výraznejšie severnú časť Trenčianskej stolice nezasiahli, významne sa tu prejavila celková politická nestabilita krajiny. Situácia po moháčskej bitke v krajine bola vrcholne kritická. Takáto anarchia dávala ziskuchtivým odvážlivcom príležitosť presadiť svoje mocenské a hospodárske záujmy. K takýmto patrili bezpochyby aj dvaja synovia Michala Podmanického, Ján a Rafael. Pohotovo […]
Začiatok 16. storočia sa pre rod Podmanických niesol v znamení raketového tempa v stúpaní kráľovskými hodnosťami. V období začiatku 16. storočia už Podmanickí majú barónsky titul.[1] Ján sa už v roku 1502 stáva kráľovským komorníkom /“cubicularius“/[2] a potom v roku 1505 dokonca majstrom kráľovských komorníkov. V rokoch 1510-1514 bratislavským županom. Michal ako výborný vojak a stratég sa […]
Keďže rod Podmanických zohral v histórii severnej časti Trenčianskej stolice dôležitú úlohu, treba si bližšie a presnejšie ozrejmiť jeho cestu k pozíciám, ktoré dosiahol v 16. storočí. Za zložitých pomerov v dobe Matúša Čáka Trenčianskeho, hlavne krátko po jeho smrti, sa Karol Róbert snažil odmeniť hlavne jemu verných spojencov. V tejto dobe sa do Trenčianskej stolice […]
Začiatok 16. storočia v stolici bol tak ako aj v iných častiach krajiny poznačený chabou vládou Vladislava II. a neskôr Ladislava II. z rodu Jagelovcov. V tomto období všetky hradné panstvá v severnej časti stolice boli v rukách šľachty. Pod vplyvom dravých Podmanických, ale i manželských zväzkov šľachtických rodín, kráľovskými donáciami viaceré dediny, resp. majetkové diely v nich, ale […]
Táto listina je dôležitá nielen pre samotné Krásno nad Kysucou, ale zaznamenaním viacerých miestnych názvov je dôležitá aj pre obce Stará Bystrica a Nová Bystrica /rieka Bisztercze/, Klubina /rieka Kulbucza/, Oščadnica /vrch Radcza/, atď.. Preklad: Erika Kučáková Capitulum Nitriense reambulationem metarum, ac statutionem possessionis Kraszna, indicatis Hungariae et Poloniae metis, rescribit. A. 1417. […]
Prvá písomná zmienka o Kysuciach pochádza z roku 1244. Kráľ Belo IV. vtedy za verné služby, hlavne vojenského charakteru, daroval Bohumírovi, synovi Subislava zem zvanú „Kis Zudcze“. Slovo Kis tu pritom môžeme chápať v pôvodnom význame /malý,malé,malá/. Ponúkame Vám pôvodné znenie listiny plus preložený text.Preklad: Erika Kučáková Bela, Dei gratia, […]
Storočie, v ktorom hlavne Uhorsko, tak ako aj zvyšná časť Európy vpadá pod tieň osmanského sveta. V histórii Kysúc príznačné hlavne pôsobením nového valašského elementu na kolonizáciu horských oblastí, teda dovtedy málo obývaných lokalít Horných Kysúc. Dá sa takmer s istotou povedať, že v tomto storočí bol dovŕšený proces osídlenia celých Kysúc i keď písomné […]
Zložitá politická situácia a neustály boj o uhorský trón v 15. storočí poznačili aj život v Kysuckom regióne. Situáciu ešte zhoršili spanilé jazdy husitov a nasledujúca bratrícka lúpežná činnosť. Pre Kysuce ako aj ostatné časti Uhorska je pre toto obdobie príznačné postupné prerozdelenie kráľovského majetku pod správu zemanov /zemianska kolonizácia/. Ešte roku 1397 daroval kráľ Žigmund […]
Územie Kysúc bolo v 14. storočí pod správou troch panstiev. Východné Kysuce patrili pod Starý hrad /Varín/. Väčšinu jeho majetkov, vrátane oblastí na Kysuciach, prebralo v 2. polovici 14 storočia rýchlo sa rozmáhajúce Strečnianske panstvo. Skoro celá zvyšná časť Kysúc patrila pod panstvo Budatín. Osídľovanie tohto územia prebiehalo ešte z malej časti na […]