Na území Trenčianskej stolice žilo slovanské obyvateľstvo už pred obsadením Maďarmi a pripojením k formujúcemu sa uhorskému štátu. K tejto udalosti došlo v rozmedzí 11.-12. storočia. Toto teritórium pritom pred príchodom Maďarov nebolo osídlené len na južnej časti, ako to donedávna presadzovali niektorí autori /napr. Václav Chaloupecký/, ale jednoznačne i v severných oblastiach.[1] Sídliská vybudované slovanmi ešte z pred-veľkomoravskej doby, ktoré sídelne nadväzujú na predchádzajúce obdobia sú známe z lokalít: Hradisko nad Strážovom, Hradisko nad Divinou, rozsiahle hradištné opevnenie z Veľkého vrchu pri Divinke /kóta 531/, v Považskom Chlmci, sídlisko v Gbeľanoch a pohrebisko v Tepličke nad Váhom. Z dôb Veľkej Moravy sú okrem už uvedených lokalít dnes známe osídlenia na hradnej vyvýšenine Strečno, v Radole, Zástraní, Budatíne, Krásne nad Kysucou a Oščadnici.
Z obdobia po páde Veľkej Moravy sa našiel kostolík v Radoli /9.-14. storočie/ v polohe Koscelisko, ktorý bol pravdepodobne od veľkomoravských čias sídlom cirkevnej správy v údolí Kysuce. Ďalšie nálezy pohrebisko v Dunajove /10-12. storočie/ a malý hrádok z 11.-13. storočia v Divine na Hradisku sú rovnako cennými fragmentami doby. Z 8.-9. storočia je známych 51 mohýl, a to v Krasňanoch, Tepličke nad Váhom, Nededzi, Považskom Chlmci a na iných lokalitách.[2] Všetkými týmito objavmi sa vyvrátili dovtedajšie názory historickej obce o ľudoprázdnosti severného Slovenska v období ranného stredoveku. Severná časť Trenčianskej stolice, tak ako celé územie dnešného Slovenska, určite patrila do Nitrianskeho kniežatstva ako dokazujú doklady materiálnej kultúry. Týmto teritóriom už od dávnych čias viedli rôzne cestné prepojenia, k čomu ho predurčovalo jeho geografické umiestnenie. Archeologicky objavené artefakty materiálnej i duchovnej kultúry dovoľujú konštatovať, že v severnej časti Trenčianskej stolice sú od eneolitu zastúpené všetky významnejšie kultúrne vrstvy. V Divinke sa pravdepodobne neprerušilo osídlenie ani v období od doby rímskej po veľkomoravskú. Na základe týchto archeologických výskumov možno potom tvrdiť, že od 8.-10. storočia bolo kontinuitné osídlenie na území Tepličky nad Váhom, Strážova, Krasnian, Varína, Strečna, Budatína, Považského Chlmca, Radole a azda aj na ďalších lokalitách.[3]
[1] VARSIK, Branislav: Otázky vzniku a vývinu slovenského zemianstva.1. vyd. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1988. 302 s., s. 98.
[2] BEŇKO, Ján: Osídlenie severného Slovenska. 1985, s. 9 -10.
[3] BEŇKO, Ján: Osídlenie severného Slovenska. 1985, s. 10.
