Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, ktorú dedične užívali poddaní – postupne prechádza do vlastníctva jej užívateľov. Z urbárskych lesov bývalých feudálnych panstiev sa po vydaní Urbárskeho patentu viedenskou vládou v roku 1853 prideľujú lesné podiely bývalým urbárskym roľníkom. Zákonom Uhorského snemu z roku 1871 sa pridelené lesné podiely stávajú spoločným vlastníctvom urbárskych spoločenstiev.[4]
[1] JAKUBIČOVÁ, Eva: Panstvo Gbeľany 1235 – 1943. Inventár. 1971, s. 1.
[2] LOMBARDINI, Alexander: Strečno (V trenčianskej stolici). In: Slovenské pohľady, 1885, s. 12.
[3] JAKUBIČOVÁ, Eva: Panstvo Gbeľany 1235 – 1943. Inventár. 1971, s. 1.
[4] ŽILINČÍK, Ivan: Feudálne panstvá na Kysuciach. In: Múzejníček, 1992, s. 3.
Obrázok: http://phprs.teplickanadvahom.sk/image/200610040934_gbelany-kastiel.jpg
