Uhorsko sa od svojho vzniku začalo členiť na menšie administratívne jednotky – stolice. Starší, hlavne maďarskí historici pokladali za pôvodcu stoličného zriadenia kráľa Štefana I. /1000-1038/. Pravdepodobnejšie však je, že Maďari prevzali tento systém od zadunajského kniežaťa Pribinu. Trenčianska stolica patrila vždy medzi rozsiahlejšie uhorské stolice. Merala okolo 4500 […]
Daily Archives: 1.3.2011
V priebehu jednotlivých fáz vývoja panstiev bol vzájomný pomer ich moci a vplyvu veľmi elastický. Ovplyvňovalo ho množstvo faktorov ako politické podmienky v krajine i regióne, šľachta a jej vzájomné súperenie, osídlenie atď.. Už v samotných zaznamenaných začiatkoch histórie panstiev v priebehu 13. storočia boli na skúmanom území neskorších panstiev Strečno a Budatín tri majetkové komplexy Varín /listina […]
Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, ktorú […]
Všetky majetky bankára Juraja Sinu a jeho dediča Šimona spravovalo ústredné riaditeľstvo vo Viedni. Medzičlánkom medzi týmito úradmi a správami jednotlivých panstiev boli hospodárske inšpektoráty. Šimon Sina roku 1856 určil pre Uhorsko 4. inšpektorov a vymedzil ich územnú pôsobnosť. Podľa tejto úpravy Tepličské panstvo podliehalo inšpektorátu v Dubnici. Ďalším medzičlánkom sa stalo riaditeľstvo pre […]
Roku 1862 panstvo spoločne s panstvom Viglaš vzal do prenájmu od Esterháziovcov a v roku 1868 ich celkom odkúpil Leopold Popper. Ten okrem toho odkúpil od Ulmanna de Szilányi sepáriovskú časť Lietavy a Považskej Bystrice /Podhradie/. Popperovcom patril tiež statok Heindorf, Weldeirz v Haliči a sklady dreva Grandhaler Hradek, Jablunkov, Stračov, Tokaj, Tvrdošín a iné. Tieto majetky […]
Zrušením poddanstva v roku 1848 prestalo jestvovať i feudálne Budatínske a aj ostatné spracovávané panstvá.[1] Ladislav Čáki, ktorý sa aktívne zapojil do revolúcie v rokoch 1848/49, po nej emigroval. Odsúdili ho na smrť aj v neprítomnosti, no v roku 1852 sa dobrovoľne vrátil z emigrácie. Za účasť v revolúcii ho opäť odsúdili na smrť, dostal však od panovníka […]
Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, […]
Po rozdelení Tepličského panstva v roku 1751 medzi súrodencami Jozefom a Annou Máriou, vydatou za grófa Karola Šereniho, pripadla časť pod názvom „dominium Gbelan“ Anne Márii. Toto panstvo bolo odvtedy samostatné, malo vlastnú hospodársku správu i vlastný súd. Patrili k nemu Gbeľany, Dolný Vadičov, Lutiše, Pažitie, Riečnica, Terchová, Tížina a časť Strečna.[1] Po Anne Márii […]
K časti skonfiškovaného Strečnianského panstva, ktorú získali bratia Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci patrilo územie, ktoré sa už predtým označovalo ako „dominium Teplicka“. Patrili sem Stará a Nová Bystrica, Gbeľany, Klubina, Lutiše, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Strečno so Zlatným, Teplička, Terchová, Tížina, Vadičov.[1] Fridrich Löwenburg zomrel v roku 1715 bez mužského potomka zanechajúc vdovu […]
K časti Strečnianskeho pastva, ktoré vlastnili Esterháziovci[1], patrili obce alebo ich časti: Čadca, Čierne, Ilove, Krásno, Oščadnica, Poluvsie, Porúbka, Raková, Rosina, Skalité, Staškov, Stráňavy, Svrčinovec, Turie, Zákopčie, Závodie, Zborov, Zlatné a Žilina. Panstvo vlastnili Esterháziovci Pavol /1645 -1712/, Michal /syn Pavlov, 1712 -1720/, Anton Jozef /syn Pavlov, 1720 – 1721/, Pavol Anton […]
V roku 1508 získal Ján Podmanický od kráľa Vladislava Strečnianske panstvo s obcami Strečno, Teplička, Gbeľany, Lúčka, Rosina, Stráňavy, Tížina, Ilové, Turie, Porúbka, Poluvsie, Mojšova Lúčka, Oškerda, Žilinu so Závodím a Krásnom. Podmanickí sa usilovali zmocniť aj Žilinského richtárstva a majetkov k nemu patriacich, čomu napomáhali chaotické časy zemepanskej svojvôle a kráľovských rozhodnutí, vynesených bez […]