Sčítanie obyvateľstva 1930 – Vysoká nad Kysucou Celkovo 3874 Čechoslováci 3833 Maďari 0 Nemci 3 Židia 0 Rusíni 1 Ostatné 17 Nesčítané 20
Sčítanie obyvateľstva 1910 – Podvysoká /Határújfalu/ Obyvateľstvo Vierovyznanie Celkovo 616 Celkovo 616 Slováci 606 Rímskokatolícke 605 Maďari 1 Gréckokatolícke 1 Nemci 8 Reformované 0 Rómovia 0 Evanjelické 0 Rusíni 0 Pravoslávne 1 Chorváti 1 Bez vyznania 0 Srbi 0 Židovské 10 Ostatné 1 Sčítanie obyvateľstva 1930 – Podvysoká […]
Sčítanie obyvateľstva 1910 – Svrčinovec /Fenyvesszoros/ Obyvateľstvo Vierovyznanie Celkovo 1700 Celkovo 1700 Slováci 1666 Rímskokatolícke 1693 Maďari 16 Gréckokatolícke 0 Nemci 6 Reformované 0 Rómovia 0 Evanjelické 0 Rusíni 0 Pravoslávne 1 Chorváti 1 Bez vyznania 0 Srbi 0 Židovské 6 Ostatné 11 Sčítanie obyvateľstva 1930 – Svrčinovec […]
Sčítanie obyvateľstva 1910 – Zákopčie /Dombelve/ Obyvateľstvo Vierovyznanie Celkovo 2774 Celkovo 2774 Slováci 2761 Rímskokatolícke 2758 Maďari 8 Gréckokatolícke 0 Nemci 4 Reformované 1 Rómovia 0 Evanjelické 0 Rusíni 0 Pravoslávne 0 Chorváti 0 Bez vyznania 0 Srbi 0 Židovské 15 Ostatné 1 Sčítanie obyvateľstva 1930 – Zákopčie […]
Sčítanie obyvateľstva 1910 – Čierne /Cserne/ Obyvateľstvo Vierovyznanie Celkovo 1797 Celkovo 1797 Slováci 1773 Rímskokatolícke 1789 Maďari 4 Gréckokatolícke 0 Nemci 9 Reformované 0 Rómovia 0 Evanjelické 0 Rusíni 0 Pravoslávne 0 Chorváti 0 Bez vyznania 0 Srbi 0 Židovské 8 Ostatné 11 Sčítanie obyvateľstva 1930 – Čierne […]
Sčítanie obyvateľstva 1910 – Čadca /Csaca/ Obyvateľstvo Vierovyznanie Celkovo 5207 Celkovo 5207 Slováci 4479 Rímskokatolícke 4740 Maďari 306 Gréckokatolícke 5 Nemci 336 Reformované 11 Rómovia 3 Evanjelické 46 Rusíni 0 Pravoslávne 5 Chorváti 0 Bez vyznania 0 Srbi 1 Židovské 400 Ostatné 82 Sčítanie obyvateľstva 1930 – Čadca […]
1910 – Olešná /Berekfalu/ Obyvateľstvo Vierovyznanie Celkovo 1927 Celkovo 1927 Slováci 1921 Rímskokatolícke 1926 Maďari 4 Gréckokatolícke 0 Nemci 1 Reformované 0 Rómovia 0 Evanjelické 0 Rusíni 0 Pravoslávne 0 Chorváti 0 Bez vyznania 0 Srbi 0 Židovské 1 Ostatné 1 Sčítanie obyvateľstva 1930 – Olešná Celkovo 1773 […]
Táto listina je dôležitá nielen pre samotné Krásno nad Kysucou, ale zaznamenaním viacerých miestnych názvov je dôležitá aj pre obce Stará Bystrica a Nová Bystrica /rieka Bisztercze/, Klubina /rieka Kulbucza/, Oščadnica /vrch Radcza/, atď.. Preklad: Erika Kučáková Capitulum Nitriense reambulationem metarum, ac statutionem possessionis Kraszna, indicatis Hungariae et Poloniae metis, rescribit. A. 1417. […]
Prvá písomná zmienka o Kysuciach pochádza z roku 1244. Kráľ Belo IV. vtedy za verné služby, hlavne vojenského charakteru, daroval Bohumírovi, synovi Subislava zem zvanú „Kis Zudcze“. Slovo Kis tu pritom môžeme chápať v pôvodnom význame /malý,malé,malá/. Ponúkame Vám pôvodné znenie listiny plus preložený text.Preklad: Erika Kučáková Bela, Dei gratia, […]
Otázky týkajúce sa štátnej a cirkevnej príslušnosti Trenčianskeho komitátu po páde Veľkej Moravy do druhej polovice 11. storočia /provincia Wag, Trencen/, odkedy sa stal trvalou súčasťou uhorského kráľovstva a jeho cirkevnej organizácie – nitrianskeho biskupstva reštituovaného iba na území Trenčianskeho komitátu, nemožno bez faktografického materiálu presvedčivo zodpovedať, i keď je pravdepodobné, že až do […]
Na území Trenčianskej stolice žilo slovanské obyvateľstvo už pred obsadením Maďarmi a pripojením k formujúcemu sa uhorskému štátu. K tejto udalosti došlo v rozmedzí 11.-12. storočia. Toto teritórium pritom pred príchodom Maďarov nebolo osídlené len na južnej časti, ako to donedávna presadzovali niektorí autori /napr. Václav Chaloupecký/, ale jednoznačne i v severných oblastiach.[1] Sídliská vybudované slovanmi […]
III. vojenské mapovanie vzniklo ako dôsledok prehratej vojny proti Prusku. Pokúsilo sa pre armádu vytvoriť presnejšie a kvalitnejšie mapy. Prebiehalo v rokoch 1872 – 1883. Pre oblasť Kysúc bolo dokončené v roku 1882. Mapy tohto mapovania vzťahujúce sa na Československú republiku boli po vzniku ČSR odovzdané z Viedne do Prahy. […]
Prvá písomná zmienka je z roku 1428. Obec /Sneznycz/ vznikla na žilinskom práve. [1] Pôvodne chotár obce patril starohradskému panstvu. Doklady o tom sa žiaľ nedochovali. Nejskôr patrila k panstvu strečnianskemu /od roku 1439/ [2]. Potom / 1511/ znova prešla pod správu panstva starohradského. Konkrétne sa spomína pri deľbe majetku medzi Pongrácovcami z roku […]
Prvá písomná zmienka o obci je z rokou 1367. Je uvedená na listine, ktorá je v správe Maďarského krajinského archívu v Budapešti pod číslom DL 91734. Listina pojednáva o metácii obce na príkaz panovníka Ľudovíta I.. Vykonávateľom tohto aktu bola nitrianska kapitula, ktorá do držby obce voviedla magistra Mikuláša. Chotárne hranice boli vyznačené v súlade […]
Problematika zobrazenia Kysúc na starších mapách bola donedávna málo medializovanou témou. Pritom nie je veľmi ťažké sa k týmto informáciám dostať i prostredníctvom internetu. V celku podrobné mapovanie Uhorska bolo uskutočnené v 3 etapách hlavne z vojenských dôvodov /preto označenie „vojenské“/: 1. vojenské mapovanie – Jozefínske /1763 – 1785/ 2. […]