Divoké obdobie panujúce v Uhorsku po Moháčskej katastrofe ako i príchod nového valašského elementu do vyššie položených oblastí, podnietili výbojnú politiku viacerých šľachtických rodov, ktoré touto cestou chceli ťažiť zo vzniknutej situácie čo najviac. Samotný valašský element významne podnietil otázku presného stanovenia hraníc medzi jednotlivými panstvami, z čoho vzplanuli vždy nové a nové […]
Uhorsko sa od svojho vzniku začalo členiť na menšie administratívne jednotky – stolice. Starší, hlavne maďarskí historici pokladali za pôvodcu stoličného zriadenia kráľa Štefana I. /1000-1038/. Pravdepodobnejšie však je, že Maďari prevzali tento systém od zadunajského kniežaťa Pribinu. Trenčianska stolica patrila vždy medzi rozsiahlejšie uhorské stolice. Merala okolo 4500 […]
V priebehu jednotlivých fáz vývoja panstiev bol vzájomný pomer ich moci a vplyvu veľmi elastický. Ovplyvňovalo ho množstvo faktorov ako politické podmienky v krajine i regióne, šľachta a jej vzájomné súperenie, osídlenie atď.. Už v samotných zaznamenaných začiatkoch histórie panstiev v priebehu 13. storočia boli na skúmanom území neskorších panstiev Strečno a Budatín tri majetkové komplexy Varín /listina […]
Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, ktorú […]
Všetky majetky bankára Juraja Sinu a jeho dediča Šimona spravovalo ústredné riaditeľstvo vo Viedni. Medzičlánkom medzi týmito úradmi a správami jednotlivých panstiev boli hospodárske inšpektoráty. Šimon Sina roku 1856 určil pre Uhorsko 4. inšpektorov a vymedzil ich územnú pôsobnosť. Podľa tejto úpravy Tepličské panstvo podliehalo inšpektorátu v Dubnici. Ďalším medzičlánkom sa stalo riaditeľstvo pre […]
Roku 1862 panstvo spoločne s panstvom Viglaš vzal do prenájmu od Esterháziovcov a v roku 1868 ich celkom odkúpil Leopold Popper. Ten okrem toho odkúpil od Ulmanna de Szilányi sepáriovskú časť Lietavy a Považskej Bystrice /Podhradie/. Popperovcom patril tiež statok Heindorf, Weldeirz v Haliči a sklady dreva Grandhaler Hradek, Jablunkov, Stračov, Tokaj, Tvrdošín a iné. Tieto majetky […]
Zrušením poddanstva v roku 1848 prestalo jestvovať i feudálne Budatínske a aj ostatné spracovávané panstvá.[1] Ladislav Čáki, ktorý sa aktívne zapojil do revolúcie v rokoch 1848/49, po nej emigroval. Odsúdili ho na smrť aj v neprítomnosti, no v roku 1852 sa dobrovoľne vrátil z emigrácie. Za účasť v revolúcii ho opäť odsúdili na smrť, dostal však od panovníka […]
Po Jánovi a Ferdinadovi z rodu Ziči sa majiteľom panstva stal v roku 1883 Juraj Majlát zo Zavaru,[1]hlavný župan Ostrihomskej stolice.[2] Jeho potomci držali zbytky panstva až do roku 1945. Na čele správy panstva bol provízor. Panstvo malo majere vo Vrátnej a v Lutišiach.[3] Druhá časť bývalej pôdy na bývalých panstvách – urbárska pôda, […]
Po rozdelení Tepličského panstva v roku 1751 medzi súrodencami Jozefom a Annou Máriou, vydatou za grófa Karola Šereniho, pripadla časť pod názvom „dominium Gbelan“ Anne Márii. Toto panstvo bolo odvtedy samostatné, malo vlastnú hospodársku správu i vlastný súd. Patrili k nemu Gbeľany, Dolný Vadičov, Lutiše, Pažitie, Riečnica, Terchová, Tížina a časť Strečna.[1] Po Anne Márii […]
K časti skonfiškovaného Strečnianského panstva, ktorú získali bratia Ján Jakub a Fridrich Löwenburgovci patrilo územie, ktoré sa už predtým označovalo ako „dominium Teplicka“. Patrili sem Stará a Nová Bystrica, Gbeľany, Klubina, Lutiše, Oškedra, Pažitie, Radôstka, Riečnica, Strečno so Zlatným, Teplička, Terchová, Tížina, Vadičov.[1] Fridrich Löwenburg zomrel v roku 1715 bez mužského potomka zanechajúc vdovu […]
K časti Strečnianskeho pastva, ktoré vlastnili Esterháziovci[1], patrili obce alebo ich časti: Čadca, Čierne, Ilove, Krásno, Oščadnica, Poluvsie, Porúbka, Raková, Rosina, Skalité, Staškov, Stráňavy, Svrčinovec, Turie, Zákopčie, Závodie, Zborov, Zlatné a Žilina. Panstvo vlastnili Esterháziovci Pavol /1645 -1712/, Michal /syn Pavlov, 1712 -1720/, Anton Jozef /syn Pavlov, 1720 – 1721/, Pavol Anton […]
V roku 1508 získal Ján Podmanický od kráľa Vladislava Strečnianske panstvo s obcami Strečno, Teplička, Gbeľany, Lúčka, Rosina, Stráňavy, Tížina, Ilové, Turie, Porúbka, Poluvsie, Mojšova Lúčka, Oškerda, Žilinu so Závodím a Krásnom. Podmanickí sa usilovali zmocniť aj Žilinského richtárstva a majetkov k nemu patriacich, čomu napomáhali chaotické časy zemepanskej svojvôle a kráľovských rozhodnutí, vynesených bez […]
Synovia Antona Čákiho, Bruno a Štefan, žili a pôsobili prevažne na čákiovských majetkoch na východnom Slovensku. Budatín dostal Štefanov najstarší syn Ladislav, narodený v roku 1820. Stal sa hlavným županom Spišskej stolice a v rokoch 1848-1849 aj vládnym komisárom v stoliciach Spiš a Šariš. Ladislav Čáki sa aktívne zapojil do revolúcie a z vlastných prostriedkov dal vybudovať v Levoči zbrojársku […]
V roku 1508 Ján Podmanický získal panstvo Strečno. V roku 1510 si Podmanický nárokoval aj časť Budatínskeho panstva.[1] V pohnutých časoch po prehranej Moháčskej bitke nastal v celej Uhorskej krajine zmätok. Istý čas predtým si Mojžiša Suňoga z Budatína vzala za manžela prostredná dcéra Michala Podmanického Sára. Kvôli spomínanej Moháčskej bitke však oslavy netrvali dlho, […]
V druhej polovici 15. storočia sa v staršej dedine Belá v Strečnianskom panstve po prvýkrát v Trenčianskej stolici objavili valasi, ktorým Matej I. po roku 1475 udelil výsady. Dozvedáme sa to z listiny Vladislava II. z roku 1496, ktorý potvrdil Matejovu listinu a slobody udelené „Volachis“ v Belej a na iných miestach a v lesoch patriacich k hradu Strečno. Podľa toho boli […]