Pôdorysné typy obcí

Kopaničiarske osídlenie našlo v prvej svojej fáze vhodnú pôdu na dne dolín. Na obživu bola potrebná pôda väčších rozmerov. Nasledujúce kolonizačné vlny boli donútené ďalej postúpiť do vrchov a založiť tam pevné sídla, prípadne odchádzali do vrchov z pôvodného jadra. Ako príklad možno uviesť v Starej Bystrici osádku, dvor Starú Bystricu, ďalej osadu Olešnú, Vychylovku, V Turzovke Korňu. Na dne dolín vznikajú pôdorysné typy dedín voľne reťazové, ako Svrčinovec, Skalité, Turzovka, Oščadnica, Vysoká nad Kysucou. Typ voľnej reťazovej dediny je v podstate typ, ktorý vznikol na Slovensku počas nemeckej roľníckej kolonizácie v 13. – 14. storočí. Vzniká vymeraním rovnobežný pásov, kolmých na hlavnú cestu, pri ktorej sa nachádza intravilán. Tento systém bol v istých prípadoch aplikovaný i na Kysuciach, počas tzv. Lesnej, pastierskej, kopaničiarskej kolonizácie v 16. – 18. stor. Domácim ľudom a valašskými pastiremi. Nemecké právo bolo aplikované na túto kolonizáciu v podobe tzv. Valašského práva. Katastre jednotlivých obcí boli také rozsiahle, že výmery extravilánu a intravilánu nemohli ísť v systéme zárubkov od jedného konca katastra k druhému. Za rozsahom zárubku ostávali kusy pôdy, vhodné na osídlenie a vytvorenie nových dvorov. Konfigurácia horského terénu zvlneného dolinami a riekami, ústiacimi do toku Kysuce a Bystrice, vytvárala možnosti osídlenia dolín opäť v reťazové, rozptýlené a dvorové pôdorysné typy. Z uvedeného vyplýva, že bol tu síce použitý starý lánový systém, obvyklý pri roľníckej kolonizácii, avšak v našom kraji aplikovaný na pastiersku kolonizáciu, ktorá postupom času vzrastajúcou populáciou vytvárala si zodpovedajúci pôdorysný typ obcí a dvorov a z hľadiska geografického závislý od tvaru horského, vysoko položeného terénu, ktorý vnucoval voľne reťazové a rozptýlené osídlenie. Uvedené geografické činitele vytvárajú údolné a svahové sídelné typy (Čierne).[1] Zložitý osídlovací proces Kysuckého regiónu výrazne vplýval na vývoj pôdorysného charakteru jednotlivých obcí.