Ďalšie obytné stavby

Koliby

Tieto stavby sú charakteristickou črtou Kysuckého regiónu v podstate od čias valašskej kolonizácie. Stavali sa v blízkostí poľností, lúk a pasienkov v odľahlých častiach chotára. Konštrukčne, materiálovo a ani technologicky sa v mnohom neodlišovali od bežne stavaných stavieb zrubového typu. Sezónnemu ustajneniu dobytka a osobitostiam sezónneho hospodárenia bývala prispôsobená iba pôdorisná dispozícia týchto stavieb. Vyskytovalo sa hneď niekoľko typov. Najjednoduchším bola poľná maštaľ bez osobobitnej obývacej miestnosti, pričom pastier spával na prični – virku pri dobytku alebo v pôdnej časti. Rozvinutejší typ kolíb mal členený priestor zrubovou priečkou so vstupom do maštale, odkiaľ sa dverami prechádzalo do obytného priestoru s hlinenou dlážkou, s malým, jednoduchým štvortabuľovým oknom. Niektoré koliby mali osobitný vchod do maštale a do obytného priestoru, oba umiestnené na pozdĺžnej odkvapovej stene.[1]

 

Choľvárky

Boli hospodárske stavby výraznejšie vzdialené od obce alebo dvorov. Slúžili na ustajnenie dobytka, spracovanie mliečnych produktov a ako ubytovanie pastierom. Choľvárky sa stavali v závetrí, v blízkosti pitnej vody a aby bolo v okolí dostatok pastvín a lúk na dorábanie sena. Technika stavby cholvárkov sa v mnohom nelíšila od stavby hospodárskych budov vo dvoroch. Bývali prevažne dvojpriestorové. Jedna miestnosť slúžila na ubytovanie pastierov, druhá pre dobytok. Pôdorysné dispozície cholvarkov vykazujú štyri základné varianty vo vzťahu medzi obytnou miestnosťou a maštaľou. V prvom prípade dobytok prechádza do maštale cez obytnú miestnosť a maštaľ je len ľahkou priečkou na jednej strane oddelenou od obytnej miestnosti. V druhom prípade sa do obytnej miestnosti vchádza z maštale. V treťom prípade je sieň, cez ktorú prechádza dobytok do maštale, a odtiaľ sa prechádza do obytnej miestnosti. Štvrtý variant vykazuje samostatný vchod do maštale, ktorá konštrukčne súvisí s obytnou miestnosťou. [2]V niektorých prípadoch sa vyskytol aj trojpriestorový objekt napr. v Starej Bystrici, kde tretí priestor slúžil ako maštaľ pre kone.[3]


[1] Gacík, Milan: Ochodnica 1596 – 1996, Čadca 1996, s. 99-100

[2] Bednárik, Rudolf: Ľudové staviteľstvo na Kysuciach, Bratislava. 1968, s. 99-100

[3] Podmanický, Ján; Dubovický, Oskár: Stará Bystrica a okolie, Bratislava, 1998, s. 331

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *