Zrubové /domové/ stavby

Konštrukcia zrubového objektu

Tieto pre oblasť Kysúc najtypickejšie stavby boli základným prvkom ľudovej architektúry v tomto regióne. Stavby sa na rovnom teréne zakladali bez hĺbených základov. Základový trámový veniec kládli po celom obvode stavby na zem. Na rohoch ho podložili vyššími kameňmi tak, aby základnina bola vo vodováhe. Priestor medzi brvnami základného venca a nerovným terénom vyplnili múrikom z plochých kameňov, ktoré spájali hlinou. Ak bola stavba umiestnená vo svahu, sklon terénu vyrovnali kamennou podmurovkou . Priestor, ktorý vznikol v podmurovke pod dlážkou budúceho objektu, využívali najčastejšie na vybudovanie kamennej pivnice s valenou klenbou. Na ňu naviezli do úrovne základového venca hlinu na dlážku. Ďalšie vence zrubu kládli po celom obvode stavby a priečok, pričom vynechávali otvory potrebné pre okná a dvere. Jednotlivé brvná na uhloch spájali čiastočným rovným preplátovaním . Proti posunutiu izbu zabezpečovali drevenými klinmi. Osobitne náročné bolo riešenie okenných a dverových otvorov. Stĺpy bočných okrajov dverných otvorov viazali čapmi so základovým vencom. Nad stĺpmi nechávali časť voľného priestoru, aby stavba mohla dosadnúť. Po položení zvyčajne troch brvien na základový veniec vynechávali okenné otvory. Vymedzovali ich zvislými stĺpikmi, začapovanými do spodného a horného nadokenného brvna. Novšie vkladali do otvoru naraz celý okenný rám. Konce krátkych brvien od uhla k okennému či dverovému otvoru začapovali do zvislých drážok stĺpika okna či ostenia dverí. Po dosiahnutí potrebnej výšky okenných a dverných otvorov uzatvárali ich dlhým brvnom po celej dĺžke, resp. šírke stavby. Na ňu položili brvno, ktoré presahom na štítovej strane vymedzovalo šírku ostrešia na pozdĺžnom podstení. Na durchové drevo sa kládol ďalší veniec, do ktorého začapovali pozdĺžne trámy, ktoré vymedzovali výšku miestnosti. Do posledného venca zrubu boli včapované krokvy. Prečnievajúce hlavy trámov na uhloch sú zdobené jednoduchým profilovaním a často boli na reze zdobené jednoduchou vápennou geometrickou kresbou.[1]

Stavba krovu a strechy

Strecha sa v tunajšom prostredí volala dach. Dach možno deliť na jednoodkvapový, dvojodkvapový /sedlový/, zriedka štvorodkvapový /valbový/ a dach s malou strieškou, ktorý je medzi sedlovou a valbovou strechou. Strechu tvoria krokvy a kryt. Krokvy sú na pravidle pribité dreveným klinom a vzdialené 80 – 110 cm. Rozťahovanie krokiev a ich spevnenie vykonávajú riglice. Sú to priečky, ktoré sú v druhej polovici pribité na jednom páre krokiev, a to na štítovej a zadnej strane. Spinka je priečna lata, ktorá spája krokvy. Na hornom konci každý pár krokiev vytvára spáry. Krokvy sa popárili a sobášili. Na jednej krokve sa vytvoril čap a na druhej žľab. Po ich spojení /zosobášení/ sa ešte zatĺkli klincom. Na krokvy sa vodorovne pribíjali latky, ktoré boli od seba v takej vzdialenosti, akej dĺžky bol šindeľ. Šindeľ sa pribíjal ľahkými drevenými klinmi schodíkovite tak, aby voda z jedného pretekala na druhý. Okrem šindľa používali sa ako pokrývaci materiál aj dosky, olúpaná kôra z dubového stromu a v novších domoch eternit alebo pálená škridla. Väzba krovu bola pomerne pevná, hoci sama šindľová strecha bola ľahká a nezaťažovala stavbu.[2] Bolo to hlavne kôli tuhým zimným mesiacom, kedy býva v tejto oblasti množstvo snehu. Pevnosť krovu sa dosahovala zväčšenou hrúbkou krokiev.

Štítová výzdoba a vonkajší dekór stavby

Pôvodne štít vytvorený z dosiek nemal žiadne ozdoby. Postupne sa stal najbohatšou architektonickou a estetickou časťou. Jeho rozvoj začal hlavne s rozvojom vodných píl na rieke Kysuci a Bystrici, ktoré ľuďom umožnili zaobstaranie jemnejších rezaných dosiek a líšt. Výzdoba štítu latkami, bola do detailov premyslená. Zadoskovaný štít má medzi doskami škáry, ktoré sa práve lištami zakrývali. V jednej tretine štítu latky tvorili schod a po stranách zúbky. [3] Lišty vytvárali architektonický prvok a súčasne prvok dekoračný. Dalo sa z nich pomerne ľahko vytvárať rozmanité estetické podoby štítu, najmä schodíkových tvarov. Postupne sa prechádzalo k čoraz zložitejším dekórom štítovej výzdoby naberajúcej v prostredí Kysúc až monumentálny charakter. Jednalo sa o prestíž jednotlivých gazdov. Symetrické vyváženie ozdoby štítu vytváral aj otvor v štíte slúžiaci na vetrenie povaly, prípadne odvod dymu. I tento otvor z hľadiska estetického mal početné varianty. Hoci Kysuce boli hospodársky veľmi chudobným krajom, túhu človeka po umení to neumlčalo. Dôkazom bola okrem bohatej štítovej výzdoby aj ornamentálna výzdoba nad vchodom do domu a niekde i na okenných rámoch. K vonkajšej úprave domu patrilo občas vymazanie stien hlinou a vybielenie /okalenie/

Priestor v okolí stavby

Zrubové stavby v doline mávali z strany vchodu a štítov vytvorený priestor podstrešie asi 120 – 150 cm vzdialený od steny domu. Priestor bol vyvýšený, jeho základ tvorila buď udupaná hlina, alebo rozložené ploské kamene. Na pokraji bývalo menšie brvno, pri ktorom boli do zeme vbité kolíky, aby sa zem nezosúvala. Podstrešie bývalo miestami podopreté stĺpmi. V dolnej časti strechy sa krokvy predĺžili latkami, ktoré predĺžili strechu a zároveň vytvorili na nej zlom. Takto sa pod strechou vytvárali určité priestory, ktoré boli rozlične upravované a v hospodárskom živote patrične využívané. Treba predovšetkým spomenúť podčenie alebo podčenko, ktoré bolo obyčajne na pozdĺžnej strane domu. Okrem toho, že chránilo vchod slúžilo aj ako skladište náradia, prípadne dreva.[4]

Ochrana zrubu proti zahnívaniu

Medzi neotesanými brvnami, tvoriacimi steny vznikali škáry. Do nich sa vtĺkal mach. Aby nevlhol a nevypadával zakrýval sa ešte latkami asi 5 cm širokými. Na zrubové brvná približne od polovice stavby zvisle sa pribíjali šindle, alebo dosky. Tým sa zrub chránil proti dažďu a snehovým závejom. Rohy stavby aby nepraskali pod vplyvom počasia natierali sa vápnom, térom. Pri veľkom počte zrážok v tejto oblasti najviac na stavbách trpelo spodné brvno. To sčasti chránila drevená rína. Najlepšou ochranou proti jeho hnitiu však bola stavba podstienky, t. j. predĺženie strechy nad zrubom a vytvorenie násypu.

Pivnica

Staršou formou boli jamy, ktoré hĺbili v hlinenej dlážke izby a prekladali doskami. Niekedy mali steny murované z naplocho kladených kameňov spájaných hlinou a na ráme doštený záklop. Po vybudovaní doštenej dlážky jamy hĺbili v pitvore, komore. Bežnými boli pivnice vybudované pod izbou, pitvorom alebo v stodole. Boli obmurované naplocho a na „kant“ kladenými kameňmi spájanými hlinou a mali zväčša válené klenby. Často na zriadenie pivnice využívali priestor, ktorý vznikol budovaním kamennej podmurovky pod objektom. Tu z kameňa murovali múry a pomocou drevených šablón vytvorenú klenbu, prisypali hlinou. Vstup do týchto pivníc býval z štítovej strany domu drevenými, niekedy zdvojenými zvlakovými dverami. Z dvorovej strany popod základový veniec alebo z pitvora býval vybudovaný kamenný sypák na zemiaky. Do niektorých pivníc, ktorými bol podpivničený celý priestor izby, bol vstup kamennými murovanými schodíkmi z pitvora, ktorý bol krytý doskovým zvlakovým základom.[5]Podobne bývali riešené aj pivnice pod hospodárskymi budovami alebo pivnice vybudované vo svahu. Pivnice vo svahu mali často nad zrubový prístrešok určený na uskladnenie sena, steliva. Vnútorný priestor pivníc býval väčšinou členený pomocou doskových prepážok na uskladnenie rôznych druhov pestovaných potravín.