Obytný dom a hospodárske stavby vytvárajú v rámci hospodárskej usadlosti /“dvor“/ tak pravidelnú, ako aj nepravidelnú zástavbu. Najjednoduchšou formou pravidelného usporiadania objektov je jednotraktový dvor, v ktorom hospodárske stavby nadväzujú na obytný dom priamo, v pozdĺžnej osi a celý trakt kryje spoločná strecha. Vyskytuje sa aj typ dvojtraktového dvora, pri ktorom hospodárske stavby /najčastejšie stodola, prípadne spojená s maštaľou/ sú postavené v istej vzdialenosti osou v pravom uhle k obytnému domu. Súbežnou zástavbou vzniká typ dvojtraktového dvora, ktorého dvor je vytváraný na jednej strane obytným domom, na druhej strane paralelne na pozdĺžnej osi postavenými hospodárskymi staviskami. Niektoré objekty, budované v období od 20. rokov 20. stor., sú usporiadané do hákového dvora, pri ktorom na obytný dom s pripojenou maštaľou bezprostredne nadväzovala v pravom uhle stodola. Napriek početnému výskytu domov s pravidelnou zástavbou dvora prevažujú usadlosti s nepravidelným usporiadaním objektov, čo je riešenie jednak najmä v dôsledku konfigurácie terénu, ale zohľadňuje aj situáciu vo vo vlastníctve pozemkov, K tejto forme patrí aj vyskytujúci sa hromadný dvor, pri ktorom obytný dom a jednotlivé hospodárske stavby boli voľne a nepravidelne rozmiestnené v rámci dvora ako konštrukčne samostatné osobitne stojace objekty. Nepravidelnou formou zástavby dvora je aj vyskytujúci sa skupinový typ, pri ktorom časť stavieb tvorí jeden konštrukčný celok, zatiaľ čo ostatné stoja samostatne /častý je výskyt konštrukčne spojeného obytného domu a maštale pod jednou strechou a osobitne stojacej stodoly/.[1]
[1] Gacík, Milan: Ochodnica 1596 – 1996, Čadca, 1996
