V minulosti najjednoduchším a pomerne rozšíreným bolo pôdorysné členenie obytného domu na vstupný pitvor a izbu. V dvojdielnych domoch nebola skladovacia komora. Jej vznik na Kysuciach sa vyvinul zo spoločenských a hospodárskych pomerov počnúc 2. polovicou 18. storočia. Najbežnejším spôsobom vzniku komory v dvojdielnom dome bolo priečne predelenie pitvora v polovici, resp. V zadnej tretine, v oboch prípadoch so vstupom do nej z pitvora. Pomerne rozšíreným bolo budovanie komory súbežne s izbou, pričom do bočnej komory, postavenej na odkvapovej strane izby sa vchádzalo z pitvora. Bočné komory často pristavovali k zrubu domu dodatočne. Prístavba sa prejavila tak na spôsobe pripojenia komory /viazaná na príšľap/, ako aj na predĺžení a zlome strechy nad komorou, čím sa dosiahla istá asymetria. Charakteristickými sú z minulosti zachované jendotraktové zrubové domy so vstupom do pitvora, z neho do izby a samostatným vchodom z dvorovej strany do maštale. Všeobecne bol rozšírený trojdielny pôdorysný typ domu so vstupným pitvorom, z ktorého sa na jednej strane vchádzalo do izby, na druhej do komory. Osobitnými boli v pôdorysnom členení tzv. Dvojdomy, tj. Chalupy, pri stavbe, resp. Stavebnej úprave ktorých sa počítalo s oddeleným bývaním dvoch rodín. Z dvorovej strany majú osobitný vchod do každej obytnej jednotky, ktorá je tvorená pitvorom a z neho dostupnou izbou s približne rovnakou obytnou plochou v oboch izbách so zrkadlovo umiestneným vykurovacím zariadením, prípadne i bočnými komorami. Komory však bývali častejšie umiestnené v zadnej tretine pitvora. Niektoré dvojdomy mali spoločný pitvor. Bolo to hlavne kôli spoločnému stravovaniu, od ktorého sa v minulosti odvíjala výška domovej činže. Z pohľadovej stránky je pre dvojdomy typická rovnaká úprava predného i zadného štítu. Bývanie dvoch rodín bolo však bežné aj v dvoj a trojdielnom dome. V trojdielnom dome najčastejšie prestavovali na bývanie komoru, pričom zväčšovali okná, vybudovali pec a odvod dymu, upravovali dlážku. Podobnou prestavbou upravovali niekedy na bývanie bočnú komoru. Vzniknutá izba bola plochou menšia ako pôvodná. Užívaný bol zväčša spoločný pitvor, v ktorom sa vytvárala komora, no boli aj prípady, kedy druhú komoru – niekedy i pitvor – pristavovali k zadnej štítovej stene. Tieto úpravy svedčia však skôr o núdzovom riešení bývania, pričom sa často využívali na vytvorenie samostatného bývania rodičov.[1]
[1] Gacík, Milan: Ochodnica 1596 – 1996, Čadca 1996, s. 89 – 90
