Hospodárske stavby

Maštale

Bývali pristavené k chalupe po pozdĺžnej alebo priečnej osi. Väčšinou sa maštaľ stavala ako samostatný objekt, často konštrukčne spojený s inými hospodárskymi stavbami.. Boli to zrubové stavby, postavené z nekresaných brvien. Nemávali podmurovku, iba v rohoch bývali podložené väčšími kameňmi. Medzery medzi trámami špárovali machom a hlinou. Objekt býval zakrytý sedlovou strechou so šindľovou krytinou. Mali jednoduchý doskový štít. Steny krylo ostrešie na dva až štyri rady šindľa. Stavby bývali pomerne nízke. Povaly sa robili z hrubšej nekresanej žrďoviny a dlážka bola tvorená nosnicami z nekresaných tenších brvien. Svetlo dnu prenikalo len malými štrbinovými oknami alebo po otvorení dvier. V zadnej časti býval medzi brvnami vykresaný otvor na kydanie hnoja, niekedy uzatvárateľný. V podstrešnom priestore pred maštaľou sa uskladňovalo seno, slama, suché lístie atď. V blízkosti maštalí bývali hnojiská, tvorené sčasti zrubovou konštrukciou.

Chlievy

Zrubové stavby menších rozmerov bez okien určené k chovaniu bravov. Kryté boli pultovou doskovou strechou. V podstreší sa často vytvárali hniezda pre hydinu a kuríny. Stavali sa na podsteniach, v blízkosti maštalí. Málokedy boli samostatnými stavbami v rámci dvora.

Ovčiny

Menšie zrubové stavby, postavené z tenších olúpaných nekresaných driev, s podlahou z nedupanej hliny, prikrytou nasekanou čečinou. Škáry medzi drevami boli vyplnené machom. Povalu tvorili spravidla žŕdky, tenšie z kôry olúpané drevá, uložené tesne vedľa seba. Krov bol stavaný podobne ako na obytných domoch, iba menších rozmerov. Ovčiny sa stavali buď ako samostatná budova, alebo spoločne s obytným domom, príp. humnom.[1]

Včelnice

Ttvorili ich na drevenom brvnenom ráme poukladané dlabané kláty, novšie úle, prekryté zväčša pultovou strieškou, krytou šindľom. Novšie včelnice tvorili samostatne jeden alebo viac doskových úľov, ktoré boli uložené na konštrukciách s vyššími podperami. Po 2. svet. Vojne sa začali stavať objekty včelínov.

Stodoly

Nebývali súčasťou každej usadlosti. Bývali v zástavbe dvora najčastejšie samostatnou stavbou, niekedy bola spojená s maštaľou. Bývala ďalej od obytných priestorov kôli hrozbe požiaru. Stavala sa z nekresaných brvien. Škáry medzi nimi sa neupchávali, aby sa tak zaistilo vetranie celého objektu. Štít bol jednoduchý, doštený, s nízkym ostreším. Vnútorný priestor bol rozdelený na holohumnicu, jeden alebo dva sumseky a na petrov. Podlahu tvorila najčastejšie hlinená dlážka. Seno a slama sa ukladali do sumseka, ktorý bol oddelený zrubovou stenou s otvorom. K stodole bol pristavený plevník s pultovou strechou pobitou šindľom alebo doskami. Niekedy jeho strechu tvorila predĺžená strecha stodoly. [2]

Studne

Drobné stavby so sedlovou alebo pultovou strechou zvisle pobité doskami, ktoré zakrývali žriedla upravené dreveným kadlubom, kamennou výmurovkou i zrúbením, z ktorých sa voda priamo naberala. V údolných oblastiach sa ojedinele stavali rúmpálové studne o obdobným krytím ostrou sedlovou strechou. V medzivojnovom období sa začali používať kovové piestové studne.

Ďalšie hospodárske a úžitkové stavby

V poliach sa stavali provizórne prístrešky na uskladnenie sena a slamy tvorené doštenou dlážkou zdvihnutou kolovými nohami nad úroveň terénu s drevenou žrďou uprostred.[3] Lesné prístrešky chrániace pred dažďom mali pultovú striešku s čačiny. Na dvoroch v blízkosti chalupy sa stavali jednoduché prístrešky pre voz, drevo, holubníky na stĺpe asi 4m vysoko, psie búdy. Na stromoch veľa vtáčích búdok.[4]