Roku 1862 panstvo spoločne s panstvom Viglaš vzal do prenájmu od Esterháziovcov a v roku 1868 ich celkom odkúpil Leopold Popper. Ten okrem toho odkúpil od Ulmanna de Szilányi sepáriovskú časť Lietavy a Považskej Bystrice /Podhradie/. Popperovcom patril tiež statok Heindorf, Weldeirz v Haliči a sklady dreva Grandhaler Hradek, Jablunkov, Stračov, Tokaj, Tvrdošín a iné. Tieto majetky kúpil Popper kvôli ťažbe dreva. Na poľnohospodársku výrobu sa nezameriaval. Tiež prenajímal rozsiahle lesy pre ťažobné ciele od Oravského komposesorátu. Námorné prístavné sklady mal v Hamburgu, Terste a Odese. Po smrti Leopolda majetky Bytča, Strečno, Podhradie a Lietava pripadli synovi Armínovi. Roku 1894 Strečno, Podhradie, Lietava boli dané do držby Hahnovi, otcovi Hermíny Popperovej, manželky Armína Poppera a neskoršie 1909 grófovi Valentínovi Ballestremovi.[1]
Barón Popper pre všetky svoje majetky zriadil ústrednú správu v Bytči-Hliníku /od roku 1873 vo Viedni/, v rámci ktorej bol v Čadci lesný úrad sústredený na exploatovanie lesného bohatstva okolia Čadce.[2] Prácu na veľkostatku riadil správca /Velwalter/. Od roku 1869 bol spoločný správca pre panstvo Bytča-Strečno so sídlom v Čadci. Od roku 1872 bol zasa spoločný správca pre Čadcu a Lietavu so sídlom v Rajci. Právny zástupca bol jeden pre všetky panstvá. Od roku 1894 bola ústredná správa popperovského majetku likvidovaná, pretože Popperovcom zostal len veľkostatok Bytča. Ten uznesením Okresného súdu v Bytči č. E 237/1935 sa dostal pod vnútornú správu a v roku 1945 pod národnú správu. V roku 1948 sa popperovský majetok stal vlastníctvom štátu.[3]
