Uhorsko sa od svojho vzniku začalo členiť na menšie administratívne jednotky – stolice. Starší, hlavne maďarskí historici pokladali za pôvodcu stoličného zriadenia kráľa Štefana I. /1000-1038/. Pravdepodobnejšie však je, že Maďari prevzali tento systém od zadunajského kniežaťa Pribinu. Trenčianska stolica patrila vždy medzi rozsiahlejšie uhorské stolice. Merala okolo 4500 km². Zahŕňala dnešné okresy Žilina, Čadca, Považská Bystrica a z dnešného Trenčianskeho okresu severnú časť až po Nové Mesto nad Váhom. Od konca 11. storočia /okrem rokov 1850-1860/ sa k Trenčianskej stolici priraďovalo i územie bývalého okresu Bánovce nad Bebravou. Uzemie Nového Mesta nad Váhom patrilo k Trenčianskej stolici iba do 15. storočia.[1]. Pôvodný Trenčiansky komitát vznikol na základoch staršieho útvaru castellania Trencen. Do roku 1430 v severnej časti neskoršej stolice fungoval Bystrický komitát /comitatus Biztriciensis/. Ten bol neskôr premenovaný na Žilinský /comitatus Ziliniensis/ a potom na Strečniansky /comitatus Strechyn/. Kvôli nejednotnosti lokálnej šlachty sa však netransformoval na samostatnú stolicu, ale bol pričlenený k Trenčianskej stolici. Stolica tak pozostávala zo štyroch slúžnovských okresov, ktoré nám približuje daňový súpis z roku 1598. A to: Záhorského /Processus Zahorja/, Horného /Processus superior/, Stredného /Processus medius/ a Dolného /Processus inferior/.[2]
[1] PRIKRYL, Viliam Ľubomír: Trenčianska stolica na starých mapách, In: Vlastivedný zborník považia XII, 1976, s. 9.
[2] ŽUDEL, Juraj: Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. s. 136-137.
