V roku 1508 získal Ján Podmanický od kráľa Vladislava Strečnianske panstvo s obcami Strečno, Teplička, Gbeľany, Lúčka, Rosina, Stráňavy, Tížina, Ilové, Turie, Porúbka, Poluvsie, Mojšova Lúčka, Oškerda, Žilinu so Závodím a Krásnom. Podmanickí sa usilovali zmocniť aj Žilinského richtárstva a majetkov k nemu patriacich, čomu napomáhali chaotické časy zemepanskej svojvôle a kráľovských rozhodnutí, vynesených bez […]
Administratívne celky
22 posts
Synovia Antona Čákiho, Bruno a Štefan, žili a pôsobili prevažne na čákiovských majetkoch na východnom Slovensku. Budatín dostal Štefanov najstarší syn Ladislav, narodený v roku 1820. Stal sa hlavným županom Spišskej stolice a v rokoch 1848-1849 aj vládnym komisárom v stoliciach Spiš a Šariš. Ladislav Čáki sa aktívne zapojil do revolúcie a z vlastných prostriedkov dal vybudovať v Levoči zbrojársku […]
V roku 1508 Ján Podmanický získal panstvo Strečno. V roku 1510 si Podmanický nárokoval aj časť Budatínskeho panstva.[1] V pohnutých časoch po prehranej Moháčskej bitke nastal v celej Uhorskej krajine zmätok. Istý čas predtým si Mojžiša Suňoga z Budatína vzala za manžela prostredná dcéra Michala Podmanického Sára. Kvôli spomínanej Moháčskej bitke však oslavy netrvali dlho, […]
Strečniansky hrad stojí na začiatku Strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale.[1] V mladšej dobe železnej až staršej dobe rímskej tu bolo sídlisko púchovskej kultúry a v 9. storočí nielen slovanské sídlisko, ale pravdepodobne aj najstaršie osídlenie.[2] Názov Strečna, podľa A. Lombardiniho, možno odvodiť od slova striezť […]
Budatínsky zámok vznikol na terase pri sútoku Váhu a Kysuce. Jeho poslaním bola predovšetkým ochrana severozápadnej hranice krajiny.[1] Zámok bol zároveň aj dôležitým miestom pre výber mýtneho a cla z obchodných ciest, ktoré sa pod jeho múrmi križovali. Boli to považská cesta a cesta zo Slovenska do Sliezska. Dátum vzniku Budatínskeho zámku presne nevieme. […]
V súčasnosti tento hrad poznáme skôr podľa jeho neskoršieho názvu Starý hrad. V písomných pamiatkach sa tento názov objavil až v roku 1384.[1] Súviselo to akiste s výrazným vzostupom okolo roku 1300 oproti vybudovanému hradu Strečno. Už samotný názov Starý hrad poukazuje na to, že na Považí patrí medzi najstaršie. V jeho blízkosti sa nachádzajúce […]
Územie kysuckých oblastí, ako i celej Trenčianskej stolice bolo osídlené slovanským obyvateľstvom už pred obsadením Maďarmi pripojením k formujúcemu sa Uhorskému štátu, k čomu došlo v 11. – 12. storočí.[1] Nebola pritom osídlená len južná časť stolice, ako to ešte do 20. rokov 20. storočia „vedecky“ zdôvodňovali viacerí autori. V. Budinský – Krička v roku […]