Storočie, v ktorom hlavne Uhorsko, tak ako aj zvyšná časť Európy vpadá pod tieň osmanského sveta. V histórii Kysúc príznačné hlavne pôsobením nového valašského elementu na kolonizáciu horských oblastí, teda dovtedy málo obývaných lokalít Horných Kysúc. Dá sa takmer s istotou povedať, že v tomto storočí bol dovŕšený proces osídlenia celých Kysúc i keď písomné zmienky o množstve osád sú až z urbárov 17. storočia. Táto doba bola zároveň poznačená výrazným posilnením moci šľachty, z čoho neskôr zákonite vyplynuli ich neustále hašterenie o majetky. V hornej Trenčianskej to boli boje niekoľkých významných rodov o panstvá Strečno, Budatín a Starý hrad a im prislúchajúce majetky.
Spory zemanov
Gašpar Suňog v r. 1507 získal od Juraja, syna Rafaela Hatňanského majetky a diely v hrade Budatín, Kysuckom novom Meste a v dedinách Brodno, Vranie, Zádubie, Nesluša, Kysucký Lieskovec, Povina, Budatínska Lehota, Dubie a v ďalších nepatriacich budatínskemu panstvu. V r. 1508 získal Ján Podmanický panstvo Strečno a v roku 1510 si začal nárokovať aj na časť budatínskeho panstva, ktorú Suňog kúpil od Hatňanského. Táto kúpa, resp. majetky v nej uvedené sa stali základom nároku a neskôr dlhých sporov Podmanických so Suňogovcami. V 1. štvrtine 16. storočia i neskôr vplyvom dravých Podmanických, manželských zväzkov zemianskych rodín i rodinnými zväzkami Suňogovcov s Pongrácovcami viaceré dediny, resp. majetkové diely v nich, ale kráľovskými donáciami aj celé panstvá, často menili svojich majiteľov. Z toho potom vznikli spory, ktoré neraz končili ozbrojenými zrážkami a plienením vzájomných majetkov. Ako vždy i vtedy na to najviac doplácal pospolitý ľud.[1] V jednom z týchto sporov medzi majiteľmi Lietavy a Strečna v r. 1535 sa po prvýkrát spomína nová osada Klubina na rieke Bystrici. Neskoršie údaje o tejto osade umožňujú takmer s istotou tvrdiť, že Klubina bola prvou lokalitou Kysúc založenou na základe valašského práva. Početnejšie valašské obyvateľstvo v tejto oblasti od konca 1 pol. 16. storočia nadobudlo pre feudálov mimoriadny význam. Z portálnych súpisov z tohto obdobia, kedy vo vojnách s Jánom Zápoľským sa vlády v Uhorsku pevne ujal Ferdinand I. Habsburský a tým sa stabilizovali politické i hospodársko-majetkové pomery, máme po prvýkrát pre Kysuce doloženú aj veľkosť a sčasti i hospodárske a sociálne pomery jednotlivých dedín. Nie sú medzi nimi udané žiadne osady založené na valašskom práve. V tomto čase začínajú prepukať rozpory o predtým nezaujímavé horské oblasti Kysúc, ktoré pod vidinou nových príjmov z feudálnych dávok od valachov, začínajú mať pre šľachtu cenu zlata. Prvé spory o tieto územia boli riešené už v r. 1536 a 1540, ale vytýčené hranice neuspokojili ani Kostku zo Strečna, ani Suňoga z Budatína, Pangráca zo Starého hradu a ani Podmanických z Bytče, a tak spory trvali s prestávkami až do konca 18. storočia[2].
Čadca
K týmto sporom sa v 2 polovici 16. storočia pridali ešte aj spory medzi Uhorskom, Sliezskom, Moravou a Poľskom o presnejšie stanovenie štátnych hraníc. Z týchto sporov, sa zachovalo dostatok pramenného materiálu, ktorý je kľúčovým pre vymedzenie vzniku osady Čadce. V tejto oblasti totiž prebiehalo neustále hašterenie o pastviny medzi jablunkovskými a kysuckými valachmi. Prvá určitá správa o Čadci pochádza z roku 1565 a z nej vyplýva, že sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala podľa rieky Čadečky. Čadca sa pod pomenovaním „WES CZIATCZA“ uvádza i v Budatínskom urbári z roku 1572. V ňom sa okrem nej po prvýkrát stretávame aj z osadou Lopúšne. V súpise z roku 1578 sa stretávame aj s názvom Podstenné, z ktorého sa neskôr vyvinula Rudinská[3].
Ďalšie obce
Z materiálov hraničných sporov z druhej polovice 16. storočia možno usúdiť, že v tomto období už existovali viaceré salaše, možno i osady /v rozsudku z r. 1583 jedným zo svedkov kvalifikované ako osady/ Ochodnica, Bystrica, Oščadnica, Zborov, Kalinov, Svrčinovec, Javorská. V r. 1583 došlo k deľbe strečnianskeho panstva medzi jeho majiteľmi Mikulášom a Františkom Dersffyovcami. Spoločne mali užívať len Žilinu a k nej patriace Krásno a Závodie. V 2 pol. 16. storočia na budatínskom panstve v chotári Kysuckého Lieskov vznikla na valašskom práve osada Dunajov i Ochodnica. Prvým dokladom ich existencie je súpis z roku 1598[4].
[1] Macúrek, Jozef: Valaši v západních karpatech, v 15. – 18. století. Ostrava, 1959, s. 29 – 32.
[2] Beňko, J.: Osídlenie Kysúc. In: Správy a informácie 4. Bratislava, 1980, s. 22 – 23.
[3] Beňko, J.: Osídlenie Kysúc. In: Správy a informácie 4. Bratislava, 1980, s. 24.
[4] Beňko, J.: Osídlenie Kysúc. In: Správy a informácie 4. Bratislava, 1980, s. 25 – 26.
